Niekedy sa musíme prispôsobiť druhým aj za cenu, že nie vždy sa nám to páči. To si urobil aj ty. A ja sa pýtam, prečo? Nerozumiem tomu. Poznáme sa snáď 8 rokov. Koľko poznáš ju? 3 mesiace? Avšak áno, je dôležitejšia, významnejšia, lepšia. Dáva ti to, čo ja som nedala. Vždy sme si chránili chrbát, vždy sme si pomáhali, podporovali sa a zrazu? Prešiel si so mnou cez každý môj rozchod dúfajúc, že možno budeš ten ďalší, avšak nikdy sa tak nestalo…
„Si to najlepšie, čo ma mohlo stretnúť. Chcem s tebou zažiť všetko. Chcem sa vedľa teba prebúdzať každé ráno. Chcem sa s tebou hádať donekonečna, pokým jeden z nás nezistí, kto mal pravdu. Chcem, aby si aj ty mňa bral vážne presne tak, ako beriem ja teba. Chcem vedieť, že odo mňa nikdy neodídeš. Chcem, aby si cítil presne to isté, čo cítim ja k tebe.“
Celý život jsem se bála lásky. Sledovala jsem jí zpovzdálí. Nejsem kariérista, ale chtěla jsem v životě něco dokázat sama pro sebe.
Chtěla jsem být na sebe opravdu hrdá. Dnes sedím u obrazovky a čtu si příběhy jiných žen a přemýšlím nad uplynulým časem za mnou. Bála jsem se zodpovědnosti ve vztahu. Omezování, časového rozpětí, chemie…
Môj život by sa dal opísať jedným slovom: „Hľadanie“. Hľadanie seba samej, hľadanie lásky, hľadanie pochopenia. Viem, že mám rodinu, ktorá ma podrží, keď to bude potrebné. Viem, že mám priateľov, ktorým, aj keby som zavolala o polnoci, tak ma vypočujú a pomôžu, a viem, že mám aj priateľov – nepriateľov. Každý ich máme. Úprimne, veď sme ľudia.
Sú vzťahy, ktoré som si sama pre seba nazvala prízrakom. Láska je silná, myšlienky na neho sa nedajú odohnať, vo vnútri je toľko bordelu, že by sa z toho jeden zbláznil. Nič nie je isté, možno iba to, že zajtra to tu bude znovu… Sú lásky, ktoré sa na ten prízrak nápadne ponášajú – jeden z dvojice sa dokáže pravidelne vypariť a potom v tej najmenej očakávanej chvíli sa znovu zjaví. Len tak. Aby ťa opäť pobláznil. Opäť vystrašil. Opäť ti dokázal, že túto kapitolu ešte nemáš definitívne za sebou.
V prvom rade sa ťa chcem spýtať, prečo ten vzťah tak veľmi potrebuješ. Je v poriadku, ak sa túto otázku samého seba (áno, tento článok je venovaný aj mužom) opýtaš aspoň raz za čas. Nie je však v poriadku, ak ti stále hlavou ide iba to a ty pomaly strácaš pojem o realite, lebo stále len premýšľaš nad tým, kde sa ten tvoj princ či princezná nachádza a či tá osoba, čo do teba nechtiac narazila v obchode, náhodou nie je ONA.
