Bol si ten, koho som chcela, či som si ťa len idealizovala? Občas to totiž robím. Niežeby som chcela. Avšak niekedy asi snívam s otvorenými očami. Poznám ťa, či spoznám ťa? Chcela som nás zachrániť, lebo som si myslela, že to potrebujeme, že to potrebuješ a asi aj ja. Zisťujem, že ja nepotrebujem na záchranu teba a ani ty nepotrebuješ mňa. Chcela som s tebou tráviť čas, chcela som byť niekto blízky, avšak čím viac som sa približovala, tým viac som sa vzďaľovala.

Vždy som sa zaoberala viac tým, čo už bolo, ako tým, čo práve je. Viac som sa zaoberala tým, čo už sa stalo, ako tým, čo by sa mohlo stať. Či som chcela a či nie, minulosť ma ovplyvňovala vo všetkom, v čom sa len dalo. Bolo to, akoby ma definovala. Na základe toho, čo sa mi udialo, som ďalej žila. Keď sa stalo niečo smutné, prenieslo sa to i do mojej prítomnosti a neskôr i do budúcnosti.

Láska na prvý pohľad? Nikdy som tomu veľmi neverila. Chémia? Alebo zakázané ovocie? To som vtedy ešte nevedela, čo ma naozaj čaká. Ten pocit – ako keby toho človeka poznáte roky, ale pritom ho vidíte prvýkrát. Pohľad, ktorý vyvolával zimomriavky. Vedeli sme, že nič nemôžeme, ale túžba bola silná. To sú tie momenty, kedy neviete, či počúvať srdce alebo rozum. 

Je zvláštne, ako sa dvaja ľudia dokážu odcudziť. Stále si kladiem otázku, kam sa všetka tá láska, ktorú si ku mne cítil, podela. Pri tebe som sa cítila milovaná. Dával si mi lásku, pocit istoty a bezpečia. Nemusel si mi nič hovoriť na to, aby som sa pri tebe cítila dobre. Stačilo mi, že si vedľa mňa a držíš ma za ruku. No zrazu je všetko inak…