Mysľou lietam k tebe. Nie si tu pri mne, si vzdialený, ani neviem, koľko tisíc kilometrov odo mňa, ale ja viem, že to bude iba okamih, kedy sa zase vrátiš. Vrátime sa k sebe, do toho objatia, ktoré tak milujeme.
Týždeň – dva, niekedy mesiac sú dlhá doba, ale my vieme, že každá jedna chvíľa, keď sme spolu, je neopísateľná.
Láska je zvláštna. Najprv ju chceme tak veľmi, že by sme za ňu dali všetko. Potom ju odmietame a s malou dušičkou dúfame, že príde. Keď príde, popierame ju, aby sme sa znovu nezranili. Ale my sa zraníme. Keď už príde, tak nie je cesty späť.
Sú dve možnosti… Prvá, že ju odmietneme celkovo a následne si to budeme vyčítať.
Spomínam si na to, ako som si odhodlane nahovárala, že toto bolo poslednýkrát, čo mi niekto ublížil. Poslednýkrát, čo plačem kvôli druhej osobe. Poslednýkrát, čo sa ma dotkli niečie slová, niečie nesplnené sľuby či pretvárka… No nikdy to naposledy nebolo. Ak niečo prebolelo, onedlho ma zabolelo čosi iné. Pretože život je v tomto tak nepredvídateľný a nám, čo si myslíme, akí sme naň pripravení, dokáže, že sme stále úplnými začiatočníkmi.
Všetko, čo máme, je prítomný okamih. Sme tu a teraz. Mnohokrát však na to zabúdame. Žijeme v minulosti a máme strach z budúcnosti, nežijeme v prítomnosti. A preto nám uteká to najkrajšie, čo práve máme…
Čo ťa trápi z obdobia, ktoré sa už stalo, a aké sú tvoje obavy z nadchádzajúcej budúcnosti?
Toto som naozaj nečakala… Nikdy by som to na neho povedala… Neviem, kde sa to v ňom vzalo… Bola to rana pod pás… Neviem, či ešte niekomu dokážem veriť…
Aj tieto slová si zvykneme preháňať hlavou, keď sa nikto „vyfarbí“. Keď nám po mesiacoch či rokoch pretvárky ukáže svoju pravú a ničím neprikrášlenú tvár. A my sme zúfalé. Sklamané, doráňané, zatrpknuté a totálne zmätené. No poviem vám jednu vec… To, čo sa stalo, je výhra. Výhra pre nás všetky.
Tie, čo dostali do vienka šťastie a lásku, si môžu vydýchnuť. Tie menej šťastné si podajme ruky, lebo sú nás síce tisíce, ale bolesť a sklamanie v láske nás zrazu spojí v jedno. Prežívame takmer identický scenár. Tie, čo natrafili na pána božského a nikdy nezažili žiaden rozchod, nateraz vynecháme, a my ostatné nešťastnice si poďme dať za pravdu, ako rozchod s nami dokáže zatočiť.
