Vždy som si myslela, že to, čo dám, sa mi aj vráti. Verila som, že ak ľuďom ukážem, že pri nich stojím za každú cenu v každej situácii, dokážu to oceniť. A tak som tomuto presvedčeniu podriaďovala svoj život. Vážila som si iných a aj za ich chybami som sa snažila nájsť príčinu. Dúfala som totiž, že každý z nás prišiel na tento svet s dobrým úmyslom v srdci, a ak náhodou dotyčný práve žiadne dobro nekonal, obhajovala som ho.
Nakoniec budeš šťastná, že to tak je. Ver mi…
Boli ste spolu 5 rokov. Veľmi si ho milovala. Bol tvoj prvý. Dala si mu všetko… Bola si mu verná… Po 4,5 roku si začala pociťovať chlad. Správal sa divne. Áno, podviedol ťa. Aby toho nebolo málo, obvinil z toho teba. A z teba sa stáva chodiaca mŕtvolka. Ty sa izoluješ a on si užíva s inou…
Koľkokrát môže človek padnúť?
Koľkokrát môže vstať?
Koľkokrát môže medzi ľudí zapadnúť?
Koľkokrát sa môže vzdať?
Koľkokrát sa môže snažiť zabudnúť?
Koľkokrát sa dokáže zamilovať?
My ženy sme také, chceme byť šťastné. Chceme byť milované… Len tak vieme zostať krásne. Pri tebe som bola tá najkrajšia… A potom si sa zmenil. Už som nebola pre teba prvoradá, strácal si o mňa záujem a ja som nevedela prečo… Postupne sa z nádhernej kvetiny stal tŕň. Časť tŕňa je stále vo mne. Tým tŕňom si ty.
Jedna z častých otázok, ktoré nám od vás chodia, je i tá, ako sa vyrovnať so samotou… Mnohokrát čítame v správach vaše príbehy, v ktorých nám hovoríte, že už dlho-predlho neviete nájsť toho pravého, že len skáčete zo sklamania do sklamania, alebo sa vo vašom živote žiaden vzťah ani len nečrtá. A my vždy odpovieme takmer rovnako. Všetko chce čas…
Bol si úplne iný, ako sa mi zdali ostatní. Neviem, či si sa taký zdal len mne alebo ťa tak vníma každý. Zábavný, pozorný, nádherný, no v tvojom vnútri sa skrýva niečo úplne iné. Niečo tak odlišné od sveta, ako je ten môj. Tlela som, no potom si prišiel ty a zo mňa sa stal požiar. Povedz mi, to do každého života vženieš iskru a odídeš, alebo si to urobil len mne? Zdal si sa mi príliš perfektný na to, aby to bolo skutočné.
