Niekedy sme natoľko zúfalí, že už klesáme pod svoju úroveň, priamo na dno. Nevážime si seba, naháňame sa za vecami, ktoré nemôžeme mať. Sme schopní urobiť pre to všetko, aj za cenu, že zapredáme svoje srdce. Často dávame svoj čas, peniaze i seba samotného niekomu, kto si to neváži a nezaslúži, len preto, aby sme nadobudli aspoň kúsok čohosi. Za cenu toho, aby sme niekoho získali, ideme proti sebe. Možno je načase ísť ďalej, pohnúť sa vpred a dozrieť…
Pravdepodobne si si to predstavovala inak. Asi tak, že to bude trochu menej náročné. Alebo že to nebude náročné vôbec. Jednoducho si si myslela, že sa ti tieto momenty vyhnú. Presne tie, počas ktorých sa pýtaš, či sa to ešte niekedy zmení. Či za to môže stereotyp, roky rokúce, ktoré už dávno odplavili prvotnú zamilovanosť, či je za tým zmena – tvoja, jeho i vaša spoločná. Proste občas už strácaš dych. Nevládzeš. Uvažuješ, či tento vzťah po rokoch zosobňuje to, čo si vždy chcela. Či by si nechcela od života viac a či prežívaš lásku, vo všetkých jej formách, ktoré mesiace a roky prinášajú. A ešte jedna vec – všade, kam sa pozrieš, vidíš len nedostatky.
Často sa stretávam s tým, že si mýlime pojmy a dojmy. Najmä čo sa týka vzťahov. Alebo aj takej sebalásky. Veď koľkým z nás už napadlo, či sa o nej nehovorí až priveľa? A či náhodou sebalásku nemáme spojenú s úplne niečím iným, s niečím, čo sa jej vonkoncom netýka? Nie výnimočne totiž sebalásku vnímame ako sebectvo, ktorého dôsledkom je sebavedomý až arogantný prejav. A máme v tom pravdu? Nie. Sebaláska je jedna vec. A to, že je niekto arogantný kretén, je vec druhá.
Dospejeme v momente, keď pochopíme, že tie najväčšie nástrahy na nás nečakajú tam vonku. No striehnu v našej duši, kedykoľvek schopné prekaziť nám aj ten najnepatrnejší okamih šťastia. Áno, mnohokrát sme to my sami, kto si život komplikuje. Kto si nahovorí, že za veľa nestojí, že si niečo nezaslúži. Kto odmieta preskúmať aj druhú stranu mince, pustiť sa presvedčení, ktoré sú toxické a iba nás zväzujú…
Pravdepodobne ti po tejto skúsenosti blúdi mysľou, že ženy sú komplikované. Že je ťažké sa v nich vyznať, pochopiť ich a zorientovať sa v tom, čo chcú. Áno, opäť urobila niečo, čomu nerozumieš. Niečo, čo si nečakal, pretože to dlhé obdobie predtým, ktoré máte za sebou, ti nedalo žiadne indície, že by sa toto mohlo stať. No skutočne je to tak? Neboli tam žiadne náznaky alebo si ich len nevidel – nechcel si ich vidieť? Vieš, je dosť možné, že tvoja verzia a tá jej sa budú líšiť. V podstate vo všetkom…
Mnohokrát sa s takýmto vzťahom stretneš. So vzťahom, kde je závislosť zamieňaná za lásku. Kde sa mýlia pojmy a dojmy, nádej prevyšuje zdravý rozum a ďalšie šance svištia vzduchom ostošesť. Nenávidíš jeho, potom ho znovu strašne miluješ. Nenávidíš seba, neskôr v jeho prítomnosti nenávisť mizne. Odpúšťaš veľa, dostávaš málo. Nemáš žiadne plány, predstavy o budúcnosti ťa bolia, pretože už samotná prítomnosť je tak zradná, že myslieť na to, čo bude potom, ťa desí.
