Milovala si človeka, trávila si s ním každú voľnú chvíľu a rušila si iné plány, aby si mohla byť s ním, predstavovala si si s ním budúcnosť… A zrazu… Je preč. Z tvojho života sa stratil ten, ktorý pre teba predstavoval niečo ako zmysel života, ale čo zostalo, boli tie krásne spomienky, na ktoré keď si pomyslíš, pristihneš sa, ako usmievaš alebo naopak – máš slzy v očiach. Pretože si vždy spomenieš na to, že to isté už nikdy v živote nezažiješ.

Paradoxne práve on bol vždy tým, kto nikomu nedovolil, aby mi ublížil, a tak sa o to nik ani len neodvážil. Chránil ma bezpodmienečne, preto mi ani nenapadlo vôbec pomyslieť na to, že by to mohol byť práve on, kto mi ublíži zo všetkých najviac. Pravdou je, že mi tá myšlienka nikdy ani len neprišla na rozum, tak bezvýhradne som mu dôverovala. Istota a bezpečie, ktoré som si podvedome sama vytvorila zakaždým, keď som vyslovila jeho meno, však boli len ilúziou.