Často si predstavujem, aké by to bolo, ak by som ťa nikdy nestretla. Čo by som cítila? Prázdnotu? Alebo slobodu, ktorú teraz moja duša nemá? Pretože práve po nej prahnem. Po pocite, že sa môžem slobodne nadýchnuť a nič ma neťahá späť. Späť k obdobiu, kedy sa to celé začalo, a späť k tebe. Teraz už neverím, že sa raz všetko na dobré obráti a my dvaja spolu budeme šťastní. Posledné dni sa presviedčam len o tom, že raz… Raz ma necháš ísť.
Nedávno som na našom Instagrame písala prológ k obrázku, ktorý vyvolal celkom slušnú pozitívnu odozvu. Dovtedy som si myslela, že sa tento „problém“ týka iba mňa. Že som jedna z mála, ktorí to na sebe začali pozorovať, no podľa vašich slov, je nás viac, ako by som predpokladala. Bohužiaľ… A to ma prinútilo zamyslieť sa. Prečo sa to deje a prečo vekom strácame nádej…
O láske už nechceš ani počuť. Už nesnívaš. Bola si toľkokrát zranená a zlomená. A bojíš sa. Bojíš sa, že sa to môže zopakovať. Predchádzajúci vzťah ťa zabil tým najkrutejším spôsobom… Zabil tvoje city.
A ty už nikdy nechceš milovať. Stala si sa vo svojom živote herečkou a podľa scenára máš hrať šťastnú a bezcitnú…
Ak by som mala byť úprimná, neznášam túto dobu. Neznášam, že sa každý ponáhľa. Že jeden neberie ohľad na druhého, ale na druhej strane sa každý stará do každého. Neznášam, že ľudia chcú rozhodovať o živote niekoho iného. Prečo by mali?
Doba, spoločnosť a okolie na nás vyvíjajú taký tlak, že občas naozaj nevieme, kto vlastne sme.
Kiežby som ich nikdy nestretla… Chcela by som vrátiť deň, kedy som ho spoznala… Nemala som dovoliť, aby sme sa spoznali bližšie… Ak by som mohla, dnes by som všetko urobila inak…
Aj toto sú vety, ktoré si zvykneme hovoriť, keď sa nevieme vyrovnať s tým, čo cítime. Je to desivé a príliš bolestivé na to, aby sme boli ochotné znášať to. Je to bolesť, o ktorej sa nazdávame, že k nášmu životu patriť nemá.
Ani neviem, odkiaľ by som začala… K tomuto kroku sa odhodlávam už dlho, no stále nie som natoľko silná a rozhodná, aby som ho uskutočnila. Chcela som to urobiť už dávno. Veľmi dávno, ešte predtým, ako si si začal všímať, že už nie som taká ako kedysi. Dnes už asi tušíš, že sa niečo deje. Pretože neprídem okamžite, ako si pomyslíš. Občas aj ja nemám náladu a nezdvihne mi ju ani tvoja správa.
