Každá z nás chce byť milovaná. Veď preto sme my ženy na tomto svete – aby sme v iných vzbudzovali lásku a nehu, aby sme sa cítili ako bytosti, ktoré menia tento svet k lepšiemu. Chceme lásku cítiť a chceme ju aj dávať. A keď sa nám to nedarí, môžeme byť v ostatných oblastiach života neviem ako šťastné, no stále bude ten život trochu fádny. Večery budú prázdne a až príliš tiché, noci budú preplnené iba otázkami, kde robíme chybu…

Dnes viem, že nie je v poriadku trpieť a o svojej bolesti mlčať, pretože skôr či neskôr si vyberie svoju daň. A tá daň je niekedy omnoho vyššia než tá, ktorú sme schopní uniesť na svojich pleciach. Dnes ti poviem to, čo nedokážeš prijať možno sama. Nie je v poriadku byť možnosť číslo dva alebo tri. Nie je v poriadku trpieť a nie je v poriadku trápiť sa častejšie než zažívať pocit šťastia. 

Odkedy sa všetko skončilo, často sa pristihnem pri tom, ako len sedím a premýšľam. Nič iné mi totiž ani neostáva. Času mám viac ako dosť. Už sa s ním nemám s kým podeliť, nemusím sa nikomu prispôsobovať. A myšlienok… Tých mám omnoho viac, ako by som si občas želala. Naozaj by som chcela, aby ten vír otázok a domnienok aspoň na chvíľu stíchol. No zároveň viem, že ak ja nenájdem spôsob, ako moju bolesť umlčať, ona sama neodznie.