Nechcela som sa zamilovať. Myslela som si, že na lásku mám ešte čas. Nebola som pripravená. A práve vtedy si prišiel ty. Pamätám si, keď sme sa prvý raz stretli. Bolo to na plese. Obyčajná spoločenská udalosť, ktorej som sa po dlhšom uvažovaní rozhodla zúčastniť. Tancovala som s priateľom mojej dobrej kamarátky. On ťa poznal už dlho, ja som ťa len párkrát zahliadla. Bol si ten „pán tajomný“, vedela som o tvojej existencii, ale nikdy som nemala príležitosť zistiť niečo viac… 

Nespočetné množstvo tých, čo ma v živote sklamali. Tých, čo mi akokoľvek ublížili, zradili i ranili. Či už to bolo ich zámerom, alebo nie. Nevedno. Obhliadam sa však späť a snažím sa všetky ich zrady pochopiť. Nie som dokonalou ani bezchybnou. Preto ako každá ľudská bytosť sa dopúšťam prešľapov. Uvedomujem si, že neraz som i ja ublížila, avšak nikdy som naozaj nechcela. Nebolo to mojím cieľom, ale stalo sa tak.

Je načase, aby si to prijala. Viem, že myšlienky, ktoré to popierajú, sú lákavejšie a hlavne bezpečnejšie. V nich je všetko po starom. Ty a on… Dokonca si si poopravila aj spomienky, ktoré sú v tvojej minulosti, aby v nich neboli tie boľavé okamihy. Tie si zo svojej pamäti vypustila a dúfaš, že ich raz naozaj prežiješ aj napriek tomu, že sa puto medzi vami dvoma už raz pretrhlo.

Prečo sú niektoré dni akoby retrospektíva v čase? Prídu úplne znenazdajky. Fakticky sa ani nič nestane, ale zrazu máš pocit, akoby to, čo sa pred dvomi rokmi pokazilo tvojím pričinením, tak sa opäť vracia a máš druhú šancu od života…
Či je to len prílišné rozmýšľanie nad situáciou a je to iba čistá náhoda?