Silu a čaro Vianoc som si po prvýkrát naplno uvedomila až vtedy, keď som dospela. Pretože to, čo počas Vianoc zažívame, je tak krehký zázrak, ktorý nám môže, no i nemusí byť dopriaty. Pred niekoľkými rokmi som s nostalgiou v duši stála v kuchyni a pochopila som, že okrem zemiakov môžem rozkrájať aj seba, no šalát nikdy nebude chutiť ako od mamy…
Bol si mojím snom. Myšlienkou ráno ihneď po zobudení a poslednou predstavou večer pred spaním. Vnímala som ťa ako niekoho, koho si musím získať, zaslúžiť. Bol si mužom, kvôli ktorému som chcela meniť celý svet. Chcela som, aby si ma začal vnímať rovnako. A ty si mi občas dal pocítiť, že je to tak. No ja som bola tou, ktorá ti v tom pomáhala. Sem-tam si mi niečo naznačil a ja som si skutočnosť pretvorila tak, aby som bola spokojná.
Vianoce… Niekomu toto obdobie pripomína nekonečný zhon, rátanie peňazí a šialený tlak v práci. Občas aj ja mám pocit, že Vianoce predstavujú akýsi čudný priesečník v našich životoch – ľudia sa občas správajú, akoby sa Vianocami všetko končilo a to, čo sa nestihne pred nimi, už nemá zmysel dokončiť, kúpiť či urobiť neskôr. A potom sú tu ľudia, ktorým myšlienka na Vianoce rozžiari tvár. Usmejú sa a so zasneným pohľadom si zaspomínajú na detstvo, prvé Vianoce so svojou vlastnou rodinou, na všetky okamihy, ktoré majú s Vianocami späté…
Stalo sa vám niekedy, že ste sa bezhlavo zaľúbili do niekoho, kto vaše city neopätoval? Že ste sa cítili bezmocne a nevedeli ste, prečo k vám daná osoba neprechováva rovnaké city? Hoci ste sa snažili akokoľvek, láska zo strany vašej vytúženej osoby nie a nie prísť? V ten moment vám to nejde do hlavy, nechápete to a chcete len tú jedinú vec na svete – aby vám ten človek jedného dňa povedal to očakávané: „Aj ja ťa ľúbim“.
Spomínam si na jedno obdobie v mojom živote, ktorého úplné uzavretie mi trvalo nesmierne dlho. Bola som zamilovaná. Nešťastne. A tým som asi povedala dosť na to, aby ste začali rozumieť, o čom nasledujúce riadky budú. Boli to časy, kedy som mala totálne zatienenú myseľ. Na ničom mi nezáležalo, všetko šlo stranou. Chcela som len jediné – vybojovať si lásku muža, ktorý milovať nechcel.
To najsmutnejšie, čo sa nám môže stať, je, že prestaneme veriť. V čokoľvek. V naše sny, v šťastnú budúcnosť, vo všetko, čo sme si vysnívali ešte predtým, ako sme zistili, že nič nie je také jednoduché. Predtým, ako sme spoznali niektorých ľudí, na ktorých aj obyčajná spomienka dokáže po rokoch zabolieť. Práve ich prítomnosť v našom živote spôsobila, že prestávame veriť.
