Prázdna posteľ, na ktorej už dávno nevieš pokojne snívať, večerné ticho, ktoré nedokážeš zniesť, nový deň, čo ťa straší ešte pred východom slnka, pretože si nevieš predstaviť, ako ho s tým pocitom na duši prežiješ… Ak niekto od nás odíde, nedá sa to opísať. Na vyjadrenie toho, čo sa v nás odohráva, neexistujú slová, ktoré by pokryli takú širokú škálu emócií.
Keď som bol vo vzťahu, občas mi moji priatelia, ktorých názory si za iných okolnosti vždy rád vypočujem, zvykli hovoriť, že som na svoju priateľku až príliš dobrý. Vraj si to ženy vážiť nevedia a ja nakoniec vyjdem z tejto lásky ako ten najväčší nímand. Tí viac sklamaní zo života k týmto vyjadreniam zvykli pribaliť aj pár slov, aké by mali navždy zostať len v podniku tretej cenovej. A ja som reagoval vždy rovnako… Pretože chcem byť mužom, akého by som doprial ženám, na ktorých mi záleží, nech to stojí, čo to stojí.
Dopraj si čas. Vždy keď ťa niečo trápi, daj si pozor na to, aby si nejatrila ešte stále živé a čerstvé rany. Z vlastnej skúsenosti viem, že každé sklamanie a každá zrada raz prebolí. Deň za dňom sa na celú vec budeš pozerať čoraz triezvejšie, ver mi. Naučila som sa to vekom a spomínam si na to, ako som bola z ľudí sklamaná po prvýkrát. Myslela som si, že to nikdy neprejde, ja nikdy neodpustím a nikdy to z hlavy nevyženiem…
Po každom sklamaní vo vzťahu sme také prázdne, nedôverčivé a plné predsudkov voči mužom, ktorí sa k nám čo i len priblížia, že už nemáme silu snažiť sa nadväzovať žiadne nové kontakty. Každá žena si aspoň raz v živote povedala, že bude radšej sama a už nikdy si k telu žiadneho muža nepustí. Obvykle však bývame zranené kvôli niekomu, kto si to vôbec nezaslúži. No vtedy si to samy neuvedomujeme.
Nebudem klamať, že mi nechýbaš, pretože chýbaš a chýbaš mi často. Chýbaš mi tak, že niekedy cítim, ako sa mi chveje hrudník, a mám pocit, že ten balvan, čo mi ťaží srdce, nikdy nezmizne. Všetko len pri spomienke na teba, na malý kúsok spomienok, ktoré si mi bol schopný dať v tom mále času, čo si mi chcel venovať. Pretože ja som bola tvojou možnosťou, zatiaľ čo ty pre mňa jediná možná priorita…
Príliš často sa o niekom sebavedomom hovorí ako o osobe, ktorá je pokrytecká, arogantná a príliš zahľadená do seba. Pojem sebavedomie je u nás stále spojený s viac alebo menej negatívnymi charakterovými vlastnosťami. Pritom ja sebavedomého človeka vnímam úplne inak. Je to niekto, kto si jednoducho zvolil seba. Napriek všetkému, čo sa mu udeje, sa snaží „iba“ prežiť a vyviaznuť zo všetkých okolností bezbolestne.
