Pozri sa do zrkadla a povedz mi, čo vidíš… Nie, nie… To, čo si myslíš, je nesprávna odpoveď! Si krásna. Áno, dievča, tebe to hovorím! Si nádherná.
Máš pár kíl navyše? Chceš mať väčšia prsia? Dlhšie vlasy? Iné zuby? Či dokonca rozmýšľaš o tom, že si dáš napichať pery? Ukazujú sa ti vrásky? Nie, nie, nie! Pozri sa, prosím, do zrkadla ešte raz. Si originál. Si unikát. Si krásna.
Bolo to zvláštne obdobie. Z oblakov som spadla na tvrdú zem a dlho som ani nechcela nájsť odhodlanie postaviť sa. Kvôli tebe… Kvôli tomu, že som si nechcela pripustiť, že ty a ja pôjdeme každý svojou cestou. Nevidela som v tom zmysel, taký život som nechcela. Bez teba… Nemôžem povedať, že som o teba bojovala, ale aj tak ma to stálo dosť síl. Bojovala som sama so sebou. Viem totiž, že o lásku sa bojovať nesmie, pretože je to zbytočné. Ja som ti moje city „iba“ prejavovala. Dávala som ti ich najavo vždy, keď na to bola príležitosť.
Odpovedzme si na otázku: Prečo všetci túžime po vzťahu? Prečo vlastne chceme nájsť toho pravého alebo tú pravú? Čo presne sa za touto túžbou skrýva a prečo sa cítime zle, ak sme dlho sami? Akoby sme vedome hľadali osobu, ktorá zapadne k nám a urobí náš život rozprávkovým, nie? Občas sa mi zdá, že najviac po láske túžia práve tí, čo si ju nevedia vytvoriť sami. Ide o ľudí, ktorí sa príliš málo zamilovali do svojho života, a tak dúfajú, že keď sa zamilujú do druhej osoby, všetko sa zmení.
O ženách sa vraví, že sme komplikované. Že nevieme, čo chceme, tak to hľadáme a keď to nájdeme, zistíme, že to nie je ono… Že sme si svoje priania, túžby či želania len zle zadefinovali, z predstáv sme ich nesprávne premietli do slov a skutočnosti. No vieš… Občas sa ťažko nachádza to, čo je raritné. Zriedkavé asi tak, ako je dnes zriedkavá nezištná pomoc. Niekedy sa naozaj len s námahou vysloví túžba, na ktorej podstatu sa už dávno zabudlo.
S hrdosťou na srdci a vážnosťou v očiach môžem povedať, že stále verím v dobro ľudí. Verím, že aj po tom všetkom, čo si pre mňa život pripravil, sa nájdu určití ľudia, ktorí budú vždy pri mne. Aj keby som bola akokoľvek v koncoch, tak mi hodia to povestné záchranné lano. Dokážu to, pretože vedia, že to isté by som spravila aj ja pre nich. Áno, presne tak, zachránila by som vás.
Raz príde deň, keď si uvedomíš, že trápenie nevedie nikam. A že ak on bude v tvojom živote, tak sa nikdy nebudeš cítiť skutočne šťastná. Spomeň si, koľko bolo tých krásnych chvíľ. A koľko bolo tých, keď si plakala a cítila bolesť?
Spýtaj sa samej seba, či to skutočne stojí za to. A či už neprišiel čas ísť…
