Dopočula som sa, že láska spisovateľa nikdy neumiera. Nachádza sa v tomto celom výroku obrovský kus pravdy. City, pocity, myšlienky a všetko s tým späté zostanú spečatené na papieri. Spisovateľ si zoberie papier, pero alebo ceruzku a začne písať ten najkrajší príbeh lásky k jeho milovanej osobe. Okolo neho sa vznášajú motýliky a krásna energia plná lásky a šťastia. Jeho tvár zdobí úsmev a pri pomyslení na milovaného človeka jeho srdce tancuje ten najkrajší tanec…

So závisťou sa stretáva v živote každý. Buď nám je „dopriata“ druhými ľuďmi, alebo ňou trpíme my sami. Často je označovaná ako niečo zlé. Ale je naozaj taká škodlivá? Ak nám závidia druhí, môžeme ju vnímať, že nám niektoré veci neprajú a chcú ich mať aj oni. Svedčí to však o nich, nie o nás, lebo práve títo ľudia na našej strane vidia niečo lepšie. Vidia, že my dokážeme niečo, čo oni nie sú schopní dokázať…