Nikdy som nebola človekom, ktorý by rád riskoval. Taký ten typ, čo sa bezhlavo vrhne aj do toho, čo ho desí, a nepremýšľa nad dôsledkami. Vždy som patrila medzi tie ustráchanejšie dievčatá, ktoré len stáli v kútiku a občas sa triasli, aby sa ich zlé predstavy nenaplnili. A už vôbec nikdy som nebola schopná o svojom strachu hovoriť. Nechávala som si to, čoho som sa tak bála, pre seba a niekedy som pred tým privierala oči aj ja sama.
Myslela som si, že už som z toho vonku. Vedela som, že tam ešte nejaký cit je, že ťa svojím spôsobom mám rada, ale už ťa nemilujem. Snažila som sa oklamať samu seba. Jediné, čo som si priala, je zabudnúť. Zabudnúť na teba, na naše spoločne strávené chvíle, keď nám bolo priam úžasne. Keď sme sa spolu smiali. keď sme sa spolu milovali, keď sme spolu plakali pri romantickom filme. Bol si taký citlivý. Nechápem, kde sa tá tvoja citlivosť podela…
Často sa hovorí, že muži sú tí, ktorí zo vzťahu zdrhnú prví. A ja s tým nesúhlasím. Nie je to iba môj názor, no podľa toho, čo som už mal možnosť za svoj krátky život vidieť, si dovolím tvrdiť, že z partnerských zväzkov utekáme na rovnako všetci bez rozdielu. Muži aj ženy. A to je dobre, pretože ak nám niečo ubližuje a my to nemôžeme zmeniť, poďme hľadať niečo iné. Avšak o tom som dnes nechcel… Teraz by som rád hovoril o tom, aké ženy zostávajú v našej mysli naveky.
Zachránil si ty mňa? Alebo skôr ja teba?
Každý z nás potrebuje záchrancu. Niekoho, kto zahojí všetky rany v našom živote. Niekoho, kto nás naplní. Niekoho, kto nás naučí pozerať sa na svet inak ako doposiaľ. Niekoho, kto bude ako my. Niekoho, kto nás nebude súdiť. Niekoho, kto… Každý hľadáme toho nášho záchrancu.
Kedy je čas opäť milovať, po tom, ako sme už raz milovali, no bolo nám dokázané, že nič, čím sme si dovtedy boli istí, nie je naveky? A je to vlastne ešte možné – otvoriť svoje srdce aj napriek tomu, že si stále pamätá, ako veľmi bolo zlomené? Sklamaných ľudí dovedie ich zúfalstvo k ešte zúfalejším činom. Neuvedomujú si, že jediné, čo ich srdce potrebuje, je pokoj. No oni sa namiesto toho bezhlavo vrhajú do ďalšieho vzťahu alebo, naopak, všetkých ešte dlho potom od seba odháňajú.
Otváram notebook, otváram chat okno s tvojím menom, píšem ti. Avšak je ťažké stlačiť enter a poslať to. Chvíľu len na to pozerám a rozmýšľam, čo urobím. Vymazávam slová, vety, čo som napísala.
Zatváram okno s tvojím menom. Nebudem zo seba robiť blázna. Ale počkať… Odkedy mňa zaujíma, čo si kto myslí? Moja intuícia mi hovorí, aby som ti napísala…
