Niekedy ani nemusíme nutne nájsť riešenia na naše problémy. Niekedy úplne stačí, keď máme pocit, že nám niekto rozumie. Konečne, po dlhom čase, kedy sme sa cítili ako vytrhnutí z inej planéty a zaslaní na Zem. Jednoducho potrebujeme počuť slová, pri ktorých si povieme, že sami by sme to lepšie nepovedali. Nájdeme v nich kúsok seba, svojich myšlienok, svojich trápení a pocitov.
Prečo sú niektoré dni akoby retrospektíva v čase? Prídu úplne znenazdajky. Fakticky sa ani nič nestane, ale zrazu máš pocit, akoby to, čo sa pred dvomi rokmi pokazilo tvojím pričinením, tak sa opäť vracia a máš druhú šancu od života…
Či je to len prílišné rozmýšľanie nad situáciou a je to iba čistá náhoda?
Niektoré vzťahy predstavujú nástrahu. Spočiatku sú tak lákavé, priam neodolateľné. Dovolia nám, aby sme sa cítili tak, ako sme vždy snívali. Milované, vzbudzujúce túžbu aj pozornosť. Raz-dva do toho vhupneme, podriadime všetko svojim citom a nadobudneme pocit, že sa nám plnia naše sny. Presne tie, v ktorých v útulnom domčeku nachádzame hrejivé objatia, pochopenie, muža, ktorého milujeme a on miluje nás.
Je prvý január a ovzduším lietajú okrem vinšovačiek aj novoročné záväzky. Ešte pred rokom som si nejaký dala i ja. A skutočnosť, že som zabudla, o čo konkrétne šlo, je viac ako veľavravná. Dnes mám pocit, že som na predsavzatia „stará“. Alebo o niečo svetaznalejšia či zrelšia? Buď jedno, alebo druhé. No koniec koncov si myslím, že vítať nový rok predsavzatiami je zbytočnosť. K tomu, k čomu nás doteraz nedohnala vlastná túžba, sa nemá zmysel siliť, rovnako ako je len stratou času predstierať, že zo dňa na deň získame nové zvyky…
Viem, ako láska bolí. Poznám ten pocit, keď sa snažíte neľúbiť a zabudnúť, lebo každá myšlienka na neho vám spôsobuje bolesť. V jeden taký deň som si povedala: A dosť! Láska neexistuje, už v ňu neverím, bude mi lepšie samej. A prisahám, že aj bolo. Mohla som si robiť, čo som chcela, zbaliť si večer kufor a odcestovať, kam som chcela, opiť sa s priateľmi a pretancovať celú noc, mať svoje tajomstvá, o ktorých nikto nevedel, ale hlavne srdce, ktoré sa nebálo sklamania a ďalších jaziev.
Príchod nového roka máme spätý so značným množstvom odvahy niečo meniť. Dávame si novoročné predsavzatia, sami sebe sľubujeme, že veľa vecí konečne zmeníme… Ja som v týchto záväzkoch rokmi o niečo miernejšia. Vekom som sa naučila, že nový kalendár nie je zárukou nových začiatkov a že jedna polnoc, ktorú prečkáme s partiou kamarátov, ešte nemusí nutne znamenať, že odštartujeme život, po akom sme vždy túžili…
