Občas je ako hurikán, ktorý dokáže napáchať po skončení poriadnu spúšť. V našich životoch či v našich dušiach. Taká je láska. Nie tá z romantického filmu so šťastným koncom, ale komplikovaná a divoká. Dnes už viem, že som ho nikdy skutočne nemilovala. To, čo som milovala, bol ideál jeho osoby, ktorý som si v hlave vytvárala. Závislosť na bolesti, ktorú mi na duši spôsoboval.
Už som viackrát počula, že v hneve človek vyriekne aj to, čo si nemyslí. Len mu nápor emócií zatieni všetky zmysly, slová sa z neho sypú bez akéhokoľvek premýšľania a on keď vychladne, všetko oľutuje. Povedal nepravdu, ktorou niekomu ublížil… Avšak nie vždy s tým súhlasím. Nevravím, že je moja teória stopercentná, určite existujú výnimky. Ale podľa mňa hnev prelieza aj mantinely, ktoré si v pokoji staviame.
Prázdna posteľ, na ktorej už dávno nevieš pokojne snívať, večerné ticho, ktoré nedokážeš zniesť, nový deň, čo ťa straší ešte pred východom slnka, pretože si nevieš predstaviť, ako ho s tým pocitom na duši prežiješ… Ak niekto od nás odíde, nedá sa to opísať. Na vyjadrenie toho, čo sa v nás odohráva, neexistujú slová, ktoré by pokryli takú širokú škálu emócií.
Keď som bol vo vzťahu, občas mi moji priatelia, ktorých názory si za iných okolnosti vždy rád vypočujem, zvykli hovoriť, že som na svoju priateľku až príliš dobrý. Vraj si to ženy vážiť nevedia a ja nakoniec vyjdem z tejto lásky ako ten najväčší nímand. Tí viac sklamaní zo života k týmto vyjadreniam zvykli pribaliť aj pár slov, aké by mali navždy zostať len v podniku tretej cenovej. A ja som reagoval vždy rovnako… Pretože chcem byť mužom, akého by som doprial ženám, na ktorých mi záleží, nech to stojí, čo to stojí.
Dopraj si čas. Vždy keď ťa niečo trápi, daj si pozor na to, aby si nejatrila ešte stále živé a čerstvé rany. Z vlastnej skúsenosti viem, že každé sklamanie a každá zrada raz prebolí. Deň za dňom sa na celú vec budeš pozerať čoraz triezvejšie, ver mi. Naučila som sa to vekom a spomínam si na to, ako som bola z ľudí sklamaná po prvýkrát. Myslela som si, že to nikdy neprejde, ja nikdy neodpustím a nikdy to z hlavy nevyženiem…
Po každom sklamaní vo vzťahu sme také prázdne, nedôverčivé a plné predsudkov voči mužom, ktorí sa k nám čo i len priblížia, že už nemáme silu snažiť sa nadväzovať žiadne nové kontakty. Každá žena si aspoň raz v živote povedala, že bude radšej sama a už nikdy si k telu žiadneho muža nepustí. Obvykle však bývame zranené kvôli niekomu, kto si to vôbec nezaslúži. No vtedy si to samy neuvedomujeme.
