Nevedno, kto prv vstúpil do života tomu druhému. Možno tu spomenúť slovo blesk. Sčista-jasna sa objavil v čase, keď on blúdil, a ona sa naopak znova nachádzala. Nepotrebovala po svojom boku nikoho, avšak tajne o niekom snívala. Nepotrebovala byť obklopovaná láskou. Tú najúprimnejšiu a dlhotrvácnu dávala už sama sebe. Vážila si seba natoľko, že už viac nedovolila, aby jej niekto ubližoval. Aby si niekto nevážil jej prítomnosť, jej city i pocity.

Už ďalej nikoho neprosím o to, aby zostal v mojom živote. Už nie, už naozaj stačilo. Je tomu koniec, a to navždy. Aký to má vlastne zmysel, keď to nechce on sám? Bohužiaľ, nedokážeme len tak zmeniť niekoho názory a city. Je to priam nemožné. Ale aj napriek tomu to je vcelku zaujímavé. Vždy mi záležalo viac na druhých než na sebe. Keď niekto bol na polceste odo mňa, vždy som ho začala bezhlavo presviedčať, aby zostal. 

Niekedy ma vie život pobaviť. Tak schuti a od srdca rozosmiať. A táto chvíľa, ktorú si budem pamätať až do smrti, je toho dôkazom. Aby som bola úprimná, kedysi som si to veľmi želala. To, aby sme sa k sebe vrátili a všetko bolo ako po starom, no v niektorých smeroch ešte lepšie. Veľmi som to chcela, aby sme opäť tvorili pár a prežili spolu zvyšok svojho života. No potom nastalo z tvojej vôle medzi nami ticho a ja som mala dostatok času tak veľa vecí pochopiť…