Nebudem klamať, že mi nechýbaš, pretože chýbaš a chýbaš mi často. Chýbaš mi tak, že niekedy cítim, ako sa mi chveje hrudník, a mám pocit, že ten balvan, čo mi ťaží srdce, nikdy nezmizne. Všetko len pri spomienke na teba, na malý kúsok spomienok, ktoré si mi bol schopný dať v tom mále času, čo si mi chcel venovať. Pretože ja som bola tvojou možnosťou, zatiaľ čo ty pre mňa jediná možná priorita…
Príliš často sa o niekom sebavedomom hovorí ako o osobe, ktorá je pokrytecká, arogantná a príliš zahľadená do seba. Pojem sebavedomie je u nás stále spojený s viac alebo menej negatívnymi charakterovými vlastnosťami. Pritom ja sebavedomého človeka vnímam úplne inak. Je to niekto, kto si jednoducho zvolil seba. Napriek všetkému, čo sa mu udeje, sa snaží „iba“ prežiť a vyviaznuť zo všetkých okolností bezbolestne.
Vraví sa, že strach je náš najväčší nepriateľ. Brzdí, obmedzuje, má milión proti a žiadne pre. Existuje v toľkých podobách, že jeden človek za jeden život ho nestihne dokonale spoznať.
Každý z nás má strach z niečoho iného. Niekto sa bojí tmy, niekto slnka, niekto vody, niekto výšok…
Bol si všetko, teraz si nič. Bol si láska, teraz si prázdno. Bol si nebo, teraz si zem. Bol si radosť teraz si smútok. Bol si smiech, teraz si plač. Bol si navždy, už si nikdy…
Bol si teplo, ja som bola domov. Bol si láska a ja som bola srdce. Bol si cesta, ja som bola cieľ. Bol si perami, ja som bola bozkom. Bol si niekto a ja všetko.
Možno sa to stalo aj tebe. Dlhší čas si prežila s niekým, o kom si si myslela, že on je ten pravý. Všetko klapalo takmer perfektne. Sem-tam prišlo nejaké nedorozumenie, ktoré si prešla mávnutím rukou. Veď sa to predsa deje každému. Žiaden pár nie je dokonalý, vždy sa nájde niečo, čo si žiada kompromis, dočasnú tichú domácnosť alebo nejakú tú hádku… Aj so mnou to spočiatku bolo rovnaké.
Každý z nás sa raz za čas potrebuje zastaviť a zamyslieť. Nad sebou, nad inými ľuďmi, nad šťastím i trápením, ktoré v poslednej dobe pociťujeme v duši. No len málokto si tento luxus dopraje – proste sa len zastaviť v zhone, ktorý sme si okolo seba vytvorili, aby sme mohli zvážiť, či sme šťastní a či sa rovnako (ne)spokojne budeme cítiť aj zajtra. Niekedy nám dôležitosť tohto momentu musí pripomenúť navonok cudzia tragédia, niekedy nás k tomu dovedie vlastné zúfalstvo. No väčšinou je už vtedy neskoro…
