Láska je veľmi zvláštna. Nik nám nedokáže zaručiť, že keď ju vyšleme ku konkrétnej osobe, vráti sa k nám. Niekedy sa stane, že milujeme iba my. Naše city akoby sa strácali kdesi vo vzduchu a namiesto prejavov lásky sa k nám dostane iba výsmech, pretvárka a faloš. Vtedy sa cítime menejcenní. Pretože ak naša láska nemá v niekoho očiach žiadnu hodnotu, ako inak by sme sa mali cítiť, že?
Vždy, keď nám napíšete, že ste sa v našich riadkoch našli, dodá nám to energiu písať ďalej. Nič totiž nie je krajšie, ako pocit, že to, čo najviac milujeme, má zmysel. Písanie je pre nás občas spôsobom relaxu a priznávame, že občas aj trápením – keď nastanú chvíle, kedy nie a nie premietnuť do slov to, čo sa práve v našej mysli nachádza. No zakaždým, keď si prečítame komentár alebo správu o tom, ako vám naše články pomohli niečo pochopiť či sa s niečím vyrovnať, pocítime neuveriteľný prílev energie ďalej tvoriť.
Mala som pri sebe chlapca, ktorý by mi dal všetko. No nevedela som, že nie vždy bol ku mne úprimný. Skrýval v sebe pocity, o ktorých nevedel hovoriť. Zaľúbila som sa doňho pomaly. Nebolo to zo dňa na deň. Bol mojím priateľom, ktorý stál pri mne za každých okolností. No prišla chvíľa, kedy som zistila, že to nebude také dokonalé, ako som si myslela.
Kdesi v kútiku duše som to cítila. To, že smerujeme tam, odkiaľ už nebude možné vrátiť sa späť. Vedela som, že ak to raz nastane, bude to znamenať úplný koniec. Nie môj, nie tvoj, ale náš. A tak ma tento blížiaci sa moment strašil vždy, keď som si to predstavila. Desila som sa toho, pretože som si bola istá, že keď v mojom srdci zavládne prázdno, už ho nič nevyplní.
Tento príbeh by sa dal rozprávať ako telenovela na x častí… Je to o jednej láske, ktorá zastihla dvoch ľudí nepripravených. Ani netušili, čo ich čaká, keď jej jedného októbrového dňa otvorili dvere. Netušili, čo spúšťajú vo svojich srdciach, nemali potuchy o tom, že sa ich cesty tak zamotajú. Dovolili to, nechali citom voľný priebeh, no a v istom momente si to uvedomili…
Niektoré veci ma dokážu zamrzieť. Napríklad to, ako často sa ľudia pchajú do života niekoho iného a dávajú mu „dobré“ rady, pričom si vôbec neuvedomujú, aké to môže mať následky. Asi ste už aj vy počuli otázky typu: Kedy bude bábätko? Kedy sa zoberiete? Kedy si niekoho nájdeš? Kedy dáš výpoveď v tejto v práci a začneš si hľadať niečo „lepšie?“ Kedy budeš bývať vo vlastnom? Kedy, kedy, kedy…?
