Každý z nás pôsobí inak, a pritom si to, ako ho druhí vnímajú, vôbec neuvedomuje. Jednoducho sa dostane do kolobehu bežného života, ktorý ho tak pohltí, že sa vôbec nezamýšľa nad tým, či mu ostatní dokážu naozaj porozumieť. Berie, čo mu život dáva, a občas len pokrúti hlavou, prečo sa mu opakovane dejú isté veci, no stále nevidí dôvod pátrať po príčine kdesi v hlbinách svojej duše, pretože na to jednoducho nemá čas…
Dospela som k záveru, že to, čo je medzi nami, je vlastne niečo, čo žijeme v inom paralelnom svete, v inom živote, do ktorého utekáme preč z reality… No s odstupom času to budú len krásne spomienky, je to len „dočasné“, nepretrvá to, lebo to nemá šancu pretrvať. Nedávame si ju, ani ja tebe a ani ty mne. Vieme to v podstate od začiatku, môžeme to nazvať poblúznením, búrkou hormónov, dočasným stavom, z ktorého raz vytriezvieme ako po dobrej žúrke.
Niekedy sa musím zamyslieť nad tým, prečo ľudia zostávajú v takzvaných nefunkčných vzťahoch alebo len tak medzi rečou utrúsia, že nemajú pravých priateľov, iba falošné tvory, ktoré sa im ozvú vtedy, keď niečo potrebujú. A oni s nádejou v očkách pre nich aj tak urobia prvé i posledné, aby sa dočkali len toho, že budú opäť zmietnutí zo stola ako prašivá omrvinka. Nie je mi z tejto predstavy dobre… O to viac, keď viem, že takýchto ľudí na svete vôbec nie je málo.
Nedovoľ mu zlomiť ti srdce. Nedovoľ mu s tebou zametať ako s handrou. Ak mu to dovolíš raz, ukážeš mu, že to môže robiť stále. Viem, ľahko sa to hovorí…
Povedala som si to aj ja, po svojej prvej a niekoľko ročnej „láske“ a prvom rozchode. Povedala som si, že už nikdy nedovolím, aby mi niekto ubližoval tak, ako to vedel ON.
Kedysi som bola zamilovaná až po uši ako každý jeden človek. Zamilovala som sa tak príliš, až som prehliadala skutočnosť, ako veľmi mi to zároveň ubližovalo. Nie vždy to, čo dávame, nám bude aj opätované. Občas možno v dnešnej dobe je i časté, že len jeden z dvoch bude ľúbiť. Obetuje tomu všetok svoj čas, vynaloží na to všetku svoju námahu a v neposlednom rade obetuje sám seba.
Komu sa to nestalo, tak ten je šťastný človek a ani si neuvedomuje, od koľkých sĺz ho život ušetril. A komu sa to stalo alebo kto to práve prežíva, presne vie, o čom chcem dnes hovoriť. Zamilujeme sa. Ten človek nás priťahuje tak, ako doposiaľ nik, a v nás sa rozrastá túžba v jeho očiach zažiariť. Chceme byť najkrajšie, najúžasnejšie, najsexi a najšikovnejšie. Spočiatku sa tak aj cítime, ale je to len dočasné. Zrazu začíname upadať, pretože ten, do koho sme sa zamilovali, si nás nevšíma…
