Sklamaní z nevydarených lások a nevydarených priateľstiev. Sklamaní z toho, že veci nevyšli tak, ako sme si predstavovali, či ako sme si potajme priali. Ostali len oči plné sĺz, falošné úsmevy a kopa nevypovedaných slov. Malo to všetko vlastne nejaký zmysel? A prečo to skončilo tak, ako to skončilo? Toľko otázok pritom tak málo odpovedí…

Život nie je iba o tom, že sme celé dni večne vysmiati, že sme šťastní a že sa nám darí. Vždy príde hrozná búrka, ktorá zatieni slnko.
No ver, že jedného dňa to slnko zase vyjde. Tak, ako po noci príde deň, tak sa raz vráti aj tvoje šťastie. Možno nie úplne v rovnakej podobe ale tisíckrát silnejšie…

Je až fascinujúce, koľkokrát sme ochotní odpustiť niekomu len preto, aby sme ho nestratili. Že sme ochotní spraviť veci, na ktoré by sme za normálnych okolností ani nepomysleli.
Niekedy sa zdá bolesť neprekonateľná, ťažko sa zvláda, keď v noci nevieš spávať, keď ráno nedokážeš vstávať…

To, že som sa z našej (ne)lásky vyliečila, som zistila zo dňa na deň. Po dlhom čase, kedy som vyliečenie považovala za niečo nemožné. Zrazu som náš vzťah nevnímala ako krivdu, cez ktorú sa vôbec nikdy neprenesiem, či ako obdobie, ktoré som premárnila. Zrazu som to celé začala vnímať ako etapu môjho života, ktorá ma mnohému naučila.