Stalo sa ti už niekedy, že si stretla niekoho, kým si si spočiatku nebola celkom istá, ale po čase si sa rozhodla skúsiť to s ním? No a po tom všetkom si opäť raz dostala len ďalšiu lekciu? Nebola si si istá ničím. Nebola si rozhodnutá, či práve táto osoba je tá pravá pre teba. Nevedela si si predstaviť budúcnosť. Nedokázala si sa rozhodnúť, čo je správne a čo nie. A jediné, čo ti ostávalo bolo, skúsiť to. Skúsiť byť s niekým…
Popracovať na vzťahu, ktorý má isté trhliny, alebo to nechať tak a dúfať, že odchodom urobíš správny krok, ktorý nikdy nebudeš ľutovať? Žiada si vzťah s tou správnou osobou vždy nejaké kompromisy, alebo musíš počkať na niekoho, s kým to pôjde úplne hladko a nebudeš mať pocit, že ti vzťah niečo berie? Sme príliš vyberaví, ak odchádzame zo vzťahov, ktoré nás oberajú o energiu, a prečo niekto spozná svoju lásku hneď na prvýkrát a nebojí sa bezhlavo vhupnúť do manželstva?
Už som to pochopil… Dnes to vidím inak. Viem, že som urobil chybu. Mrzí ma to. Dokážem ti, že mi na tebe napriek všetkému záleží. Zahodíme minulosť za hlavu. Chcem to napraviť. Zmenil som sa…
Aj toto sú slová, ktoré v ženskej duši spôsobia doslova explóziu. Časom sa naučíme žiť bez niekoho, kto nám v srdci zanechal nemalé jazvy, pochopíme, že sa to stať malo, a na lásku a vzťahy ako také sa zrazu pozeráme trochu inak. Sme obozretnejšie, menej dôverčivé, viac sa držíme v ústraní a hovoríme si, že ak má niečo do nášho života prísť, príde to samo.
Nevedno, kto prv vstúpil do života tomu druhému. Možno tu spomenúť slovo blesk. Sčista-jasna sa objavil v čase, keď on blúdil, a ona sa naopak znova nachádzala. Nepotrebovala po svojom boku nikoho, avšak tajne o niekom snívala. Nepotrebovala byť obklopovaná láskou. Tú najúprimnejšiu a dlhotrvácnu dávala už sama sebe. Vážila si seba natoľko, že už viac nedovolila, aby jej niekto ubližoval. Aby si niekto nevážil jej prítomnosť, jej city i pocity.
Viem, aký je dnešný svet. Viem, akí sú dnešní ľudia. Viem to, bohužiaľ, z vlastnej skúsenosti. Už mnohí ma sklamali, už mnohí ma zranili, už mnohí mi ublížili tak, že som sa snáď miliónkrát zaprisahávala, že už nikdy nebudem nikomu veriť. Že už nikoho nevpustím do svojho života a už vôbec nie do svojho srdca…
A vždy som bola rozhodnutá to dodržať.
Už ďalej nikoho neprosím o to, aby zostal v mojom živote. Už nie, už naozaj stačilo. Je tomu koniec, a to navždy. Aký to má vlastne zmysel, keď to nechce on sám? Bohužiaľ, nedokážeme len tak zmeniť niekoho názory a city. Je to priam nemožné. Ale aj napriek tomu to je vcelku zaujímavé. Vždy mi záležalo viac na druhých než na sebe. Keď niekto bol na polceste odo mňa, vždy som ho začala bezhlavo presviedčať, aby zostal.
