Nemám rada, ak niečo zostane nedopovedané, alebo ak nám v hlavách ostanú veci, s ktorými si nevieme spojiť uspokojivý záver. Pretože takéto záležitosti zostávajú v nás a dokážu sa potom vynoriť v tých najneočakávanejších chvíľach. Objavia sa pred nami, keď sme na ne pripravení najmenej a život tak dostáva farby, ktoré si neželáme pozorovať. Ale pomaly som sa dostala do bodu, kedy mi je jedno, či po sebe zanechám nejaké otázky. Vieš, ja chcem len jedno – byť šťastná. A s tebou to, žiaľ, nešlo.

Kto miluje, ten chce darovať seba samého. Vždy som túžila po tom spoznať niekoho. Nielen tak niekoho, ale niekoho, kto bude pre mňa špeciálnym. Niekto, komu budem môcť povedať o všetkých svojich radostiach i strastiach. Niekoho, komu sa naplno oddám a naopak i on mne. Niekoho, z koho budem doslova i do písmena paf. Niekoho, koho zaplavím láskou, citmi i pocitmi. Napokon… Nemusela som ani čakať, pretože sa sčista-jasna niekto taký i objavil.