Snažím sa zabudnúť. Ak by som si mohla vybrať, ihneď by som zo svojej mysle zmazala všetky spomienky, ktoré sa týkajú teba. Všetky tie dni, kedy som verila, že je to z tvojej strany úprimné, všetky momenty, kedy som lietala kdesi v oblakoch naivne dúfajúc, že ty si tým človekom, s ktorým raz zostarnem. Jednoducho viem, že by mi bolo lepšie, ak by som zabudla, že si niekedy v mojom svete existoval. Ale jednu vec by som si ponechala. A tou je spomienka na lásku, ktorú som k tebe cítila.

Asi si aj ty už niekoľkokrát počula, že láska je veľmi komplikovaný cit. Tak neistý, váhavý a premenlivý, že sa často zamýšľame nad tým, či jeho skutočnú podstatu niekedy vlastne pochopíme. A možno si tieto slová neraz povedala aj ty. Bolo to vo chvíľach, kedy ti srdce bilo ako o život, no ty si zmysel toho života prestávala vidieť. Spolu s človekom, ktorý ťa opustil, odišla aj chuť žiť ďalej a všetko sa zdalo bezvýznamné.

Už dlhší čas sa v mojej blízkosti pohybuje človek, ktorého vzťahový život by sme mohli pomenovať ako… Dramatický. Aby som mu nekrivdila, pracovnú oblasť svojho života zvláda na výbornú. Zorganizuje aj rozbesnené stádo slonov a prinúti ho poslušne kývať chobotmi. Ale čo sa týka vzťahov, tam zorganizované nemá nič. Postupuje metódou pokus-omyl a keď niečo (respektíve všetko) nevyjde, hľadá vinníka vôkol seba namiesto toho, aby sa šiel pozrieť do zrkadla.