Každý koniec bolí. S tým sa musíš zmieriť ešte skôr, ako sa do niečoho nového pustíš. Pretože vždy je tu šanca, že sa to raz skončí… Vždy sa môže stať niečoho, čo ťa zabolí a čo vyústi do konca, ktorého sa tak bojíš. Ale ešte skôr, ako sa opäť oddáš slzám a beznádeji, povedz si, že ak máš chuť zúfať, muselo to byť skutočné. Musela to byť láska, a preto nezáleží na tom, ako sa táto etapa tvojho života skončila.

Ani neviem, ako sa to stalo. Jedného dňa sme sa od seba vzdialili a teraz nemyslím len to, že sme boli od seba ďaleko odcestovaní. Prvé týždne boli úžasné aj napriek tomu, že sme boli odcestovaní od seba veľmi ďaleko!
Často sme si spolu písali a volali aj napriek tomu, že každý z nás chodil do práce. Po čase sa však niečo zmenilo.

Koľkokrát si zabudla na to, že aj ty máš nejakú cenu? Ako často si v priebehu jednej sekundy prelomila všetky svoje zásady? Koľko nocí si prebdela zapierajúc sa, že sa už nikdy viac neozveš, no keď tá chvíľa nastala, opäť si zradila samu seba? Aj ty vieš, že tvoj život by mal vyzerať inak. Mala by si byť šťastná a každé ráno by si mala začínať s radostným očakávaním zážitkov, ktoré ti nový deň prinesie… A aká je realita?