Boli časy, keď som mala zlomené srdce. Moja duša doslova vrieskala a prosila o spásu. Už viac nechcela tú bolesť a jediné, čo chcela, bol pokoj a žiadne ďalšie otázky, ktoré si môj mozog vytváral každých päť minút.
Vtedy som vždy premýšľala, či existuje niečo, čo bolí viac?
Náš život dosť pripomína počasie. Keď svieti slnko, zabúdame, že si máme dávať pozor, aby nás nespálilo. Myslíme si, že ak nám je príjemne, nič sa nemôže zmeniť. Mnohokrát prehliadame pálenie, pretože sme príliš oslepení žiarou nášho šťastia. Myslíme si, že všetko trvá večne a netreba vynakladať žiadnu snahu. No a potom nastane búrka…
Sľubujem, že je to naposledy, čo sa ti dnes prihováram. Naposledy preto, že už chcem začať nový život. Bez myšlienok na teba, bez úvah, či sa niekedy vrátiš. Ubehlo tak veľa času na to, aby som sa vzchopila a prebrala kontrolu nad svojimi emóciami. Áno, aj to sa dá. Z každej lásky sa dá vyliečiť, len treba chcieť. Ja som toho dôkazom…
Chlap by mal byť chlapom… Napadlo mi, keď som si prečítala poslednú správu od teba. Bola príliš dlhá na to, aby som venovala pozornosť každému slovu, no význam som pochopila. Bohužiaľ… Mal si toho na srdci dosť, až ma prekvapilo, kde sa v tebe tie slová berú. Veď keď sme boli spolu, bol si skôr tichý, zamĺknutý a slovami si rozhodne neplytval. Ale teraz je to iné…
Verím v to, že to dosiahnem. V to, že to dokážem, v to, že sa to dá… Ako často každá viete, kde sa chcete dostať a ako to pôjde, ale namiesto toho iba hľadáte nezmyselné skratky? Všetko je presne tak, ako to vyzerá. Je to jednoduchšie, ako sa zdá. Chceš ho? Vstaň, umy si celú tvár a konečne sa zbav tých nánosov sĺz! Si silná. Vytrvalá. Si úspešná. Krásna. Dokonalá.
Nešťastná láska najprv spôsobí, že sa úplne stratíme. Všetko, v čo sme predtým verili, zrazu zmizne a my len naslepo tápame obávajúc sa urobiť čo i len krok. Preklíname život, nemáme chuť ďalej milovať a pýtame sa, kedy sa to peklo konečne skončí. To peklo, ktoré nosíme v našej duši a ono si podmaňuje každú časť nášho tela i mysle.
