Možno vám názov článku evokuje gastro okienko, ale poteším aj tých, ktorí sa v oblasti zdravej výživy príliš neorientujú. Chcem totiž hovoriť o vzťahoch. Presnejšie o takých, ktoré vzniknú na základe túžob, inštinktov, pudov a chutí. Čoraz častejšie totiž okolo seba vidím, ako sa obe pohlavia snažia upútať pozornosť a skĺzavajú do lacných póz, ktoré však nikdy nevedú do trvácnych vzťahov.
Neviem, či to poznáte i vy… Občas sa zamýšľam nad vecami a uvažujem nad tým, či to robia aj iní. Či sa aj ostatní raz za čas ponoria do seba a premýšľajú o tom, čo bude, kedy to bude a aké to bude. Po rozchode, ktorý mi znepríjemnil takmer dva roky môjho života, som teraz prišla na to, že som asi opäť pripravená milovať.
Vždy bolo pre mňa slovo koniec príliš definitívne. Vnímala som ho ako ničotu, ktorá nastane po tom, čomu som sa tak veľmi chcela vyhnúť. Až raz, po rokoch od jedného takého konca som prišla na to, že koniec síce definitívny je, ale zároveň sa v tom istom momente začne nová životná etapa. Spočiatku ťažká a hrozivá, pretože k tomu prispievam ja svojím strachom.
Sem-tam sa mi stane, že od niekoho započujem, ako už neverí na lásku a prestáva si myslieť, že raz zostarne s niekým, koho miluje. Nemám toto presvedčenie rada. Robí to zlo a šíri sa to ďalej infikujúc ďalšie bezbranné duše. Naozaj chceme na základe jednej zlej skúsenosti odhodiť vidinu budúcnosti, na ktorú sme sa tešili už odmala?
Keď som ťa prvýkrát uvidela, nenapadlo mi takmer nič. Bol to obyčajný deň s nie príliš rozdielnym stretnutím, nebola to láska na prvý pohľad, moje srdce sa nezohrialo a ani moje telo po tebe nijako zvlášť netúžilo… Nečakala som, že budeš mať na mňa taký silný vplyv… Nečakala som, že ťa budem chcieť viac a viac poznať… Viac a viac ťa mať vo svojom živote… A nikdy ťa nemať dosť.
Vzdali sme sa príliš skoro. Dnes to už viem. Zostalo toľko spomienok a toľko slov, ktoré navždy budú nevyslovené. Chcela by som sa rozprávať hodiny a hodiny o tom, čo všetko si vo mne zanechal, ale…
Nemám s kým. Nikto by nebol dobrý poslucháč, pretože by sa nevedel vžiť do mojej kože.
