Ak niekoho zlomíš časť jeho úlomku, vždy sa odrazí do teba. Zlomil si ma, zničil si ma. Dal si mi pocit, že ti na mne záleží, že sa ti páčim, že by si ma možno i chcel. Možno… Neviem, prečo si sa správal tak, ako si sa správal, neviem, prečo si mi písal veci, čo si písal, neviem… Už na tom nezáleží. Dni sa premenili na mesiace a ty si bol stále viac ticho. Tvoje ticho sa menilo na nezáujem a tvoj nezáujem ma bolel. Snažila som sa k tebe dostať, snažila som sa ti povedať aspoň niečo… Snažila. 

A tak tu zlomená čakám… Čakám na teba, aj keď viem, že neprídeš, aj keď viem, že nenapíšeš. Ja viem, že pokiaľ máš nádej, máš niečo, máš všetko. Ja mám nádej, avšak už nie v nás. Nie sme tí, ktorí som si myslela, že sme, tí, ktorých som videla v našich očiach.
A tak by som mala odísť, lenže kam vlastne?

Ak by si vedel, že od zajtra sa už nikdy neuvidíme, bežal by si za mnou? Prišiel by si aj o polnoci a bol so mnou tak dlho, ako sa len dá? Držal ma v objatí a nepustil? Miloval ma, ako keby to bolo po prvýkrát? Usmieval sa na mňa? Pozeral sa do mojich očí a snažil sa zapamätať si, ako sa na teba smejú? Dýchali by sme spolu a nikdy sa nepustili? 

Pýtaš sa ma, čo sa stalo, prečo som tak chladná, prečo som tak odmeraná, prečo som tak iná… 

Vyčítaš mi, že taká som kedysi nebola, že keď sme sa spoznali, tak som sa stále smiala, bola som k ľuďom milá, plánovala som nám spoločnú budúcnosť. Vyčítaš mi, že som bola šťastná a milovala som ťa. Hovoríš, že teraz to už tak nie je, a čakáš, že ti to budem vyhovárať.

Berieš mi všetko, čo mám, a pritom nemám nič. Závidíš mi každý krok. Niekoľkokrát denne si pozrieš moje kroky a snažíš sa ísť v mojich stopách. Chceš byť človekom, akým som ja. Tvoje sny sú bezvýznamné, pokiaľ nie sú podobné mojim. Nerozumiem, aký si človek, nerozumiem, aký život vedieš, kto si, kým chceš byť. Berieš mi všetku energiu, ktorú mám. Pretvaruješ sa, ako ma chápeš, ako mi dávaš všetku lásku. Každé slovo, ktoré vyslovíš, je plné závisti a klamstva. 

Tak moc nechcem, tak moc nemôžem, tak moc neviem. Lenže musím, už niet inej cesty, musím. Tak moc sa moje srdce trhá na kusy, rozpadá sa, krváca, strácam sa a nachádzam dookola. Tak veľmi chcem zakričať tvoje meno, tak veľmi ťa tu chcem mať vo svojej blízkosti… Chcem. Viem, že ty nechceš a taktiež viem, že tam niekde je niekto, kto by tak veľmi chcel byť so mnou, zatiaľ čo ja moju cestu snažím viesť len k tebe. Nemôžem už ďalej.