Viem… Možno sa nedokážem s tebou plne stotožniť, no viem… Viem, ako ukrutne to bolelo. Viem, ako si nemohla v noci spávať. Viem, ako z ničoho nič sa ti nahrnuli slzy do očí a stiahlo sa hrdlo. Viem, ako ťažko sa ti zaspávalo a rovnako viem, ako sa ti ešte ťažšie vstávalo. Viem to. Viem to, pretože aj ja som tam bola. Možno som to znášala trochu inak a možno bola moja bolesť iná, ako je tá tvoja… Ale BOLA SOM TAM. Nachádzala som sa v jame zatratenia mysliac si, že sa z nej nikdy nedostanem.

Niekedy sme natoľko zúfalí, že už klesáme pod svoju úroveň, priamo na dno. Nevážime si seba, naháňame sa za vecami, ktoré nemôžeme mať. Sme schopní urobiť pre to všetko, aj za cenu, že zapredáme svoje srdce. Často dávame svoj čas, peniaze i seba samotného niekomu, kto si to neváži a nezaslúži, len preto, aby sme nadobudli aspoň kúsok čohosi. Za cenu toho, aby sme niekoho získali, ideme proti sebe. Možno je načase ísť ďalej, pohnúť sa vpred a dozrieť…