Je to vôbec vzťah? Každý máme na to iný názor. Pre niekoho je to niečo moderné, normálne a sčasti vyhovujúce. Pretože to prináša veci, ktoré chceme, a nemusíme sa ani nachádzať vo vzťahu. Uspokojenie. Pre niekoho iného to je strata času. Vzťah, ktorý nikam nevedie, nenapreduje, nemá význam. Titul priateľ/priateľka nemáš, ale kamarátom/kamarátkou nechceš zostať. Mnohí takýto vzťah neuznávajú, iní ho zase podporujú.
Každý jeden riadok, ktorý budeš práve teraz čítať, bude iný, ako boli tie články predtým. Práve dnes ti rozpoviem svoj príbeh, ako sa to všetko začalo. Chcem ti ukázať, kam sa človek môže dostať, ak pracuje na sebe, svojej mysli a namiesto „nedá sa“ nájde spôsob, ako sa to dá. Vždy som bola ten typ človeka, ktorý si vybral tú ťažšiu cestu a chcel si to vyšliapať na vrchol úplne sám.
Nádej je super vec. Mali by sme ju mať v sebe všetci. Fakt. Dokáže nás podržať aj vo chvíľach, kedy sa všetko, čo má nastať, zdá príliš tmavé, strašidelné a ponuré, kedy už len slovo budúcnosť v nás vyvoláva panické ataky. Lenže… Iba pokiaľ nejde o vzťahy. O to, či si nás niekto všimne, či sa vráti, či sa zmení, polepší… Vtedy to neplatí, pretože vtedy potrebujeme veriť len v jednu jedinú vec – v skutočnosť, ktorá sa práve pred nami odohráva, a podľa nej sa musíme zariadiť.
Každý sme sa raz zamilovali. Niektorí našli svoj rozprávkový koniec jednou láskou, ktorá s nimi zostala navždy. Iní zase museli milovať viackrát, aby ju našli. Tieto slová sú venované tým, ktorí nemali to šťastie na prvú a pravú lásku. Tým, ktorí museli milovať viackrát, viackrát sa sklamať, a predsa nič nenašli. Tým, ktorí milovali a boli opustení, zriadení alebo sklamaní. Tým, ktorí každý večer a ráno chýba láska. Tým, ktorým osud nedoprial šťastie pravej lásky.
Ten zvláštny pocit, keď vieš, že už nič nebude také, aké to bolo predtým. Keď si vyčítaš, že si si tie časy, počas ktorých bolo všetko v poriadku, neužívala viac… Ten pocit, ktorý páli tvoje vnútro, sťažuje každý nádych a pripomína akúsi deliacu čiaru medzi minulosťou a budúcnosťou. Minulosťou, za ktorú by si teraz dala všetko, čo máš, a budúcnosťou, v ktorej nachádzaš len jeden odkaz – že sa budeš musieť preniesť cez veľa bolesti. Lenže ty nevieš ako… Nik ešte nenašiel návod, ako čo najrýchlejšie vzkriesiť svoj vlastný svet, ktorý sa práve zrútil.
Viem, že chceš byť stále silná. Viem, že sa občas bojíš preukázať svoju slabosť, pretože by sa tak ľahko mohla stať terčom pre tých, ktorí ju chcú zneužiť. Viem, že plačeš potichu a tlmíš v sebe výkriky zúfalstva, viem, že tvoje vnútro sužujú strach i bolesť, no nikdy to na sebe nedáš znať. Viem to veľmi dobre… Každá z nás sa snaží neupadnúť. Všetky hľadáme motiváciu ísť ďalej, bez pádov, ktoré sú mnohokrát len prísľubom ďalších zranení.
