Viem, že chceš byť stále silná. Viem, že sa občas bojíš preukázať svoju slabosť, pretože by sa tak ľahko mohla stať terčom pre tých, ktorí ju chcú zneužiť. Viem, že plačeš potichu a tlmíš v sebe výkriky zúfalstva, viem, že tvoje vnútro sužujú strach i bolesť, no nikdy to na sebe nedáš znať. Viem to veľmi dobre… Každá z nás sa snaží neupadnúť. Všetky hľadáme motiváciu ísť ďalej, bez pádov, ktoré sú mnohokrát len prísľubom ďalších zranení.
Každý z nás sa minimálne raz za život dostane do fázy, kedy sa sám seba pýta, aké problémy mal pred rokom, mesiacom či týždňom… Pretože hoci sme vtedy šťastní neboli a v kľukatom bludisku života sme sa zamieravali na maličkosti, ktoré stále neboli dokonalé a podľa našich predstáv, až teraz nastala tá chvíľa, kedy si môžeme povedať, že sa život zrútil. Nie navonok, ale tam kdesi v našom vnútri zrazu tápame, pretože čelíme niečomu, čo sa dá pomenovať len ako problém či katastrofa.
Občas sa k ľuďom pripútame. Občas viac a pevnejšie, ako by sme mali, pretože ak raz zistíme, že sme sa naviazali na človeka, ktorý nechce kráčať s nami, ale túži bezcieľne lietať, získavame s týmto novým poznaním aj jednosmerný lístok do pekla. Ako bonus. Bonus, ktorý neskôr splatíme, ktorý si pýta šialené úroky a my musíme čerpať zo zásob, o ktorých sme ani netušili, že ich máme.
Ako sa s tým zmieriť a žiť bez lásky? Ako zabudnúť? Čo robiť, aby to bolelo menej? Čo robiť, aby to odišlo? Na tieto otázky skoro každý, kto si prešiel zlomeným srdcom, hľadal odpoveď. Snáď každý sa snažil hľadať liek, aby zahojil svoje srdce. Ja sa vám pokúsim mojimi radami a skúsenosťami aspoň poradiť alebo pomôcť, ako ísť ďalej, ako sa zahojiť…
Zastav sa a pozri sa na seba. Na to, koľko si toho už zvládla. Tých tichých bitiek v tvojom živote, o ktorých nemá nikto ani len tušenie… Ja som na teba hrdá a ty by si mala byť tiež. Z toľkých vecí, čo si sa dostala… Chcela som to nahradiť iným slovom, ale si dosť rozumná, aby si vedela, čo mám práve na mysli. Neverila si si, podceňovala si sa a pozri, kam si to až dotiahla. Dala si to na pána. Nikto ani len nemal najmenšieho tušenia, čo sa odohrávalo v tvojom vnútri. Ty si však iná…
Už neveríš. Tento vzťah bol pre teba ako facka, po ktorej si sa prebrala. Precitla si zrazu do úplne iného sveta, v ktorom nič nespoznávaš. To, v čo si predtým verila, už teraz neplatí. Spochybňuješ každú tvoju myšlienku o láske, pravdivosť každej vety, ktorú si kedy o vzťahoch vyslovila. Hovoríš si, aká si bola hlúpa, keď si v sebe dokázala živiť tieto rozprávkové predstavy. Pretože realita bola úplne iná a to, čo ťa pri ňom ešte držalo, boli práve tvoje sladké ilúzie.
