Čím som staršia, tým viac na sebe pozorujem celkom zvláštny jav. Nedá sa pomenovať jedným slovom, no môžem ho opísať viacerými… Čím som staršia, tým ťažšie sú pre mňa konce. Konce hocičoho. Naozaj nezáleží na tom, či ide o rozchod s partnerom, odchod z kolektívu, v ktorom som sa denne pohybovala niekoľko rokov, alebo o obyčajné presťahovanie sa. Čím viac rokov mám, o to hlbšie ma ukončenie akejkoľvek etapy dokáže zasiahnuť.
Vedela si, že takto ďalej nechceš byť. Že nechceš, aby to ostalo tak, ako to je, no nemala si potrebu riešiť to. Nemala si tú potrebu rozvíjať sa a formovať. Nechcela si sa posunúť. Prežívala si s vedomím, že to nejako dopadne. Že sa to raz zmení. Že to raz bude možno inak. Nevedela si, čo chceš, pretože si si myslela, že to nie je reálne. Chcela si to iba naoko.
Čím dlhšie už nie sme spolu, tým viac pozorujem stopy, ktoré po tebe zostali. Sú to letmé a nepatrné otlačky na mojej duši, ktoré si po sebe zanechal. Kedysi boleli. Vždy, keď som sa ich dotkla. No dnes mi vyčaria úsmev na tvári. Je to úsmev, z ktorého razí neuveriteľný pokoj. Pokora, spokojnosť a vďačnosť. Vďačnosť za to, že som mala možnosť prežiť časť môjho života po tvojom boku.
Dlho som sa toho bála. Toho, že ťa niekde stretnem a ja na ten pohľad nebudem celkom pripravená. Vlastne dosť pochybujem o tom, či sa na to dá pripraviť. Nie vždy totiž chceme stretnúť ľudí, o ktorých sme si mysleli, že z nášho života nikdy neodídu. Ten pohľad bolí. Pripomína nám, čo všetko sa nenaplnilo, a ako veľmi nás to bolelo. No stalo sa to. Dnes som ťa videla. S ňou. A ja som vďaka tomu tak veľa pochopila…
Keď sme na stránke začali publikovať aj vašu tvorbu, nikdy by nám nenapadlo, že jej raz bude toľko, až si vyžiada samostatné profily na sociálnych sieťach. Dnes už zverejňujeme články od vás každý deň a mnohokrát sa nám počas čítania roztrasú ruky či zvlhnú oči. Vy nám často hovoríte, že vám píšeme z duše. A presne to zažívame i my. Občas máme pocit, že ste za nás vyjadrili to, čo sa už dlho odohráva v našej duši. Pretože síce za deň povieme tisícky slov, o pocitoch sa hovorí najťažšie… Dnes sme pre vás pripravili výber citátov, ktoré sme našli vo vašich článkoch – v úlomkoch vašej duše.
Prečo hľadáme lásku? Prečo sú niektorí ľudia schopní vstúpiť do nového vzťahu, hoci ešte poriadne nevystúpili z toho predošlého? Buďme teraz k sebe úprimní. Aspoň natoľko, koľko nám naše ego dovolí, a odpovedzme si na túto otázku. Prečo hľadáme vzťah? Čo presne by nám mal nový človek do života priniesť? Pýtam sa to často. Ale už dávno nie sama seba. čoraz častejšie touto otázkou prekvapím ľudí, ktorí sa mi zdôveria s tým, že už dlho niekoho hľadajú a nič nenachádzajú.
