Kde práve si? Táto otázka ma prenasleduje celkom často. Vlastne odvtedy, čo sme sa rozišli. Keď sa tak stalo, myslela som si, že viem, čo ma čaká… Ale život ma opäť naučil, že sa nikdy nemôžeme na nič pripraviť. Pretože síce si v mysli predstavíme, aké to bude ďalej, no realita je úplne iná. Preto tie najdrastickejšie životné míľniky tak veľmi bolia…

Viesť šťastný život vôbec nie je ťažké. Môžete mi teraz oponovať a vravieť si, že ešte nemám nič odžité, že som pravdepodobne nezažila, aké to je niekoho stratiť, ako to bolí, keď sa nám život v sekunde zvrtne a my len ostaneme stáť netušiac, ako rýchlo sa to zomlelo. V žiadnom prípade vás nechcem presviedčať, že je vždy všetko dokonalé a ružové…

Viem, že čakáš a nahováraš si, že sa to zmení a on sa vráti. Veď predsa príde na to, že ste si súdení, uvedomí si, čo stratil, pochopí, že pravá láska je len jedna a je to práve tá, ktorú našiel spolu s tebou… Koľko dní či dokonca mesiacov si už takto stratila? Koľko nocí si premárnila myšlienkami na neho dúfajúc, že sa vráti?