Keď som ťa prvýkrát uvidela, nenapadlo mi takmer nič. Bol to obyčajný deň s nie príliš rozdielnym stretnutím, nebola to láska na prvý pohľad, moje srdce sa nezohrialo a ani moje telo po tebe nijako zvlášť netúžilo… Nečakala som, že budeš mať na mňa taký silný vplyv… Nečakala som, že ťa budem chcieť viac a viac poznať… Viac a viac ťa mať vo svojom živote… A nikdy ťa nemať dosť.
Vzdali sme sa príliš skoro. Dnes to už viem. Zostalo toľko spomienok a toľko slov, ktoré navždy budú nevyslovené. Chcela by som sa rozprávať hodiny a hodiny o tom, čo všetko si vo mne zanechal, ale…
Nemám s kým. Nikto by nebol dobrý poslucháč, pretože by sa nevedel vžiť do mojej kože.
Ahoj… Možno sa ti to bude zdať ako klišé, ale viem, ako sa cítiš. Pravdepodobne mi neveríš, pretože si tieto slová počula už mnohokrát vyslovené z úst ľudí, ktorí to nemysleli vážne. Chceli ti dať len najavo, že si ťa vypočuli, a museli niečo povedať, pretože ticho sa v týchto chvíľach vníma naozaj všelijako. Ale chcem, aby si vedela, že mne veriť môžeš.
Byť vo vzťahu, zatiaľ čo nám cestu životom nekrížia žiadne problémy, to je pomerne ľahké. Máme čas vyjadrovať si lásku, máme aj priestor na to, aby sme si tieto prejavy vychutnávali. Ale koľko párov dokáže ustáť aj nepriazeň? Problémy, choroby, starosti – jednoducho časy, kedy nič nejde podľa plánov? Ja z vlastnej skúsenosti viem, že život je tou najťažšou skúškou pre lásku.
Vždy, keď mám ťažšie obdobie, snažím sa nájsť niečo, čo by ma inšpirovalo k tomu, aby som sa obrnila a kráčala ďalej. Pretože to, čo sa mi deje, je skrátka život. Každý z nás je raz hore a potom dolu. No a vždy mi to pomôžu pochopiť hlavne životné príbehy iných ľudí… Zväčša tých starších, ktorí už raz boli v mojom veku, riešili veci podobné, ako riešim ja, atď, atď…
Vieš, ako sa hovorí, že ak je človek zaľúbený alebo hlúpy, vidia to všetci okolo neho? Tak ja sa pýtam, prečo to na nás videli všetci, len nie my dvaja…
Prišiel si do môjho života rýchlo, tak veľmi rýchlo ako blesk z jasného neba…
