Premýšľam, kto to predo mnou práve stojí. Podobáš sa na muža, do ktorého som sa kedysi dávno zamilovala a s ktorým som okrem pekného prežila aj veľa zlého. No ani sama neviem, prečo, napadla mi táto otázka… Kto si? A kde je ten človek, ktorý mi pred rokmi ukradol srdce? Nemôžem totiž uveriť, že predo mnou stojí tá istá osoba… Nechcem sa zmieriť s tým, že som sa kedysi zamilovala do niekoho, kto sa dnes ku mne správa takto.

Najprv som sa hnevala na teba. Celkom dlho, aj dávno po tom, ako sme sa videli naposledy. Vlastne ani neviem, kto dal za naším vzťahom definitívnu bodku. Bol si to ty? Ak áno, tých bodiek a ukončení si napísal do nášho príbehu viac. Začal si s tým tesne potom, ako sme si my dvaja začali spolu… Alebo som to bola ja? Predstavovalo tú pomyselnú bodku práve moje ticho a odchod, ktorý všetko zlomil?

Keď som bola mladá, bála som sa samoty. Ani sama neviem prečo. Strašila ma predstava, že raz skončím osamelá medzi štyrmi stenami a budem ten priestor musieť nazývať domovom. Bála som sa nocí, kedy vedľa mňa nik nebude ležať, bála som sa voľných dní, ktoré nebudem môcť prežiť po boku s niekým, koho milujem.