Niektorí ľudia sa majú stretnúť. Ale nie preto, aby boli spolu. Ich príbehy sa musia na chvíľu spojiť, aby jeden druhého niečo dôležité naučili. Možno spolu iba majú stráviť pár pekných chvíľ, na ktoré budú môcť v starobe spomínať.
A presne to bol aj náš prípad.
Už som sa zmierila s tým, čo sa medzi nami dvoma stalo. Snažila som sa, prosila som, modlila som sa, aby nikdy nenastal koniec. Ale jedného dňa som prišla na to, že niektoré veci neviem ovplyvniť. Proste sa stanú, aj keď bolia, a ja sa im nevyhnem. Sú prirodzenou súčasťou môjho života, tak ako všetky pekné okamihy…
Život stojí za viac. Život, ktorý žiješ, je dar. Každý jeden nový deň je tvojou novou šancou. Život naozaj stojí za to, aby si ho žila každý deň naplno.
Vieš, naozaj stojí za viac než len za to, aby si oplakávala niečo, čo bolo a čo sa z akéhokoľvek dôvodu skončilo.
Niekedy je ťažké rozhodnúť sa. V čomkoľvek. Každý z nás sa raz ocitne na rázcestí a nevie, ktorým smerom vykročiť. Najradšej by sa vrátil tam, odkiaľ prišiel, ale to už, žiaľ, niekedy nie je možné. V našich životoch sa občas dejú veci, s ktorými nevieme počítať vpred. Jedného dňa sa proste musíme rozhodnúť a nik sa nás nepýta, či sme na to pripravení.
Občas sa pýtam, kedy to prejde. Všetky tie noci, kedy nedokážem zažmúriť oči, myseľ sa spustí na voľnobeh a spomína na teba. Na to všetko, čo bolo medzi nami, a potom sa to kamsi pominulo. Stratilo sa to ako nádej, ktorá žila len v nás dvoch. Kým na teba nezabudnem… Nechcem voči tomu bojovať.
Občas ma zaráža, ako niektorí muži dokážu rozprávať o svojej partnerke. Sú z toho vzťahu unavení, podráždení a vyčerpaní, a tak pri pive s kamošmi na ich polovičku nepadne jedno jediné pekné slovo. Áno, aj muži sa rozprávajú o vzťahoch, aj keď nie tak kvetnato a dlho, ako to robia ženy, ale predsa len sa niekedy reč zvrtne aj smerom k našim frajerkám či manželkám.
