Nič z toho, čo sa nám v živote deje, nie je náhoda, aj keď sa to niekedy môže zdať. Viem, že si to občas myslíš a pýtaš sa, prečo sa toľko zlých náhodných udalostí musí diať práve tebe… Zúfaš, hneváš sa a prestávaš veriť, že sa raz tvoj život prestane podobať na horor. Ale chcem ťa upokojiť. Nič nie je náhoda, nič sa nedeje len preto, aby sme opäť dopadli na tvrdú zem…
Niekedy ma prepadne náhly smútok, ktorému sa nedokážem ubrániť. Príde odrazu, neviem to predvídať a odísť sa mu nechce. Je to smútok, ktorý ma celú pohltí a odoženie zo mňa všetku radosť, všetko šťastie na celkom dlhý čas. Neviem, či sa s tým stretávam iba ja, alebo to občas potrápi aj iných. Či aj ostatní občas majú pocit, že už ďalej nevládzu a že svet vôkol nich ich sem-tam poriadne ubíja.
Nedávno som spozorovala celkom zvláštnu vec. Tie najzaujímavejšie ženy, ktoré poznám, sa už dlho neobjavili po boku žiadneho muža. Alebo ak chcete… sú už dlho samy. Láska akoby sa im vyhýbala, navonok sa môže zdať, že nejakým zázračným spôsobom od seba mužov dokonca odháňajú, alebo sa k nim oni nedokážu prebojovať. A pritom ide o ženy, ktoré si zaslúžia pozornosť viac ako ktorékoľvek iné.
Nech to už medzi nami skončilo akokoľvek, nachádzam v sebe odvahu ešte ťa o niečo poprosiť. Naposledy… Je to prosba, ktorá sa už netýka mňa, pre seba už nechcem skutočne nič. Už ťa naozaj nebudem prosiť o to, aby si zostal, aby si si premyslel, či ma miluješ alebo nie. Ja osobne už od teba chcem iba jediné. Záleží mi už len na jednom…
Bolesť, samota či ten trpký pocit pádu na zem… Keď nevieš, či kráčaš správnym smerom alebo či vôbec niekam smeruješ, tie otázky, ktoré si denne kladieš… Avšak na ne ale neexistujú správne odpovede. Toto sú asi najťažšie momenty v živote. No napriek tomu, ako moc to bolí, si stojím za názorom, že nás práve toto vedie tam, kde máme byť…
Vraví sa, že to, čo dáš, sa to vráti. Ale ak zamiluješ do niekoho, kto vie milovať iba seba, tak vtedy to neplatí. Vtedy hádžeš kamienky do poriadne hlbokej studne a počuješ len nepatrné žblnknutie. V tom horšom prípade to robíš tak dlho, že sa z toho pomaly, ale isto zblázniš. A raz… raz si uvedomíš, že to, čo robíš, je poriadny nezmysel.
