Občas ťa to, čo cítiš, prekvapí. Občas milo, občas nemilo. Niekedy už nechceš cítiť nič, a predsa cítiš všetko, aj čosi navyše, čosi, s čím sa už nevieš stotožniť. no predsa to v tebe stále rezonuje. No potom sú tu chvíle, kedy ťa zaskočí presne to, čo už necítiš. Prekvapí ťa ten zlom, ktorý nastal, ani sama nevieš, kedy a ako vlastne prišiel. Jednoducho prišla zmena, ktorá nebola sprevádzaná ničím špeciálnym. Prišla ako dôsledok všetkého, čo si cítila predtým.

Možno sa aj ty práve teraz nachádzaš v období, kedy sa pýtaš, kedy to konečne prejde. Kedy ťa konkrétne prejde on… Kedy sa skončí ten záujem, kedy sa to celé pretne, kedy, kedy, kedy… Chceš to i nechceš. Bojíš sa toho, no zároveň vieš, že ešte na to nie si pripravená. Nie tak celkom. Spôsobom, ktorý by ťa presvedčil, že môžeš sama sebe veriť, že to zvládneš. Že tie dvere, ktoré raz zavrieš, neskôr popohnaná nádejou a slepou vierou v čosi, čo nikdy neexistovalo, opäť neotvoríš.