Od nášho prvého stretnutia prešlo pár mesiacov, pár dní, pár hodín i minút. Ako keby to boli roky, a pritom v sekunde, keď som ťa uvidela, som sa cítila ako niekto iný. Naše stretnutie nebolo ničím výnimočné, obyčajné stretnutie, kedy muž stretne ženu, kedy žena stretne muža. Rozprávali sme sa pár minút, pár hodín. A potom každý z nás odišiel zasa na svoju cestu, lenže bol v nás pocit, že niektoré vety zostali nevypovedané. Zostal v nás pocit, že sme si nepovedali všetko, že by sme sa mali ešte niečo vidieť…

Aj keď prešli roky, kedy sme sa spolu naposledy rozprávali, sú dni, kedy na teba spomínam. Aj keď dnes zaspávam s myšlienkami na iného, dnes myslím na teba. To čo sme mali ty a ja, bolo všetko. Otvorila som ti svoje srdce, verila ti, povedala všetko, plakala na tvojom ramene, bol si človek, ktorému by som sa rozdala. Bol si… Dnes už si nenapíšeme, dnes už neviem, ako sa máš. Tak veľmi by som ti chcela napísať, tak veľmi by som chcela vedieť, či v tvojom živote ide všetko tak, ako si o tom sníval. 

Už dlho som bez teba, snažím sa, ale neviem zabudnúť ani ťa opustiť. Kiežby to bolo také ľahké ako napísať tieto slová na kúsok papiera. Ako môžem zabudnúť na lásku, ktorá sa mi vpila do každej bunky? Stále ťa vidím vo svojich myšlienkach. Ráno sa zobúdzam s tebou, večer zaspávam znova s tebou. Snažím sa ti vzdialiť, nemyslieť na teba, nevidieť ťa, nepísať ti. Aj tak si stále tu, stále žiješ so mnou. Naša láska žije so mnou.

Dnes sa mi o tebe snívalo, už dlho som nemala s tebou žiaden sen. Kedysi som o tebe snívala ako v noci, tak i cez deň. Avšak zmenilo sa to. Úprimne, kedysi som cítila, že si na mňa myslel rovnako ako ja na teba. Kedysi. Dnes už si nespomenieš ani na moje meno. Ja som na tvoje nezabudla. Avšak ja som iná. Ty si iný. Nie každý má rovnaké srdce. Moje bolo tebou ohúrené, tvoje bolo… Neviem. Nikdy si mi to nepovedal.

Ak niekoho zlomíš časť jeho úlomku, vždy sa odrazí do teba. Zlomil si ma, zničil si ma. Dal si mi pocit, že ti na mne záleží, že sa ti páčim, že by si ma možno i chcel. Možno… Neviem, prečo si sa správal tak, ako si sa správal, neviem, prečo si mi písal veci, čo si písal, neviem… Už na tom nezáleží. Dni sa premenili na mesiace a ty si bol stále viac ticho. Tvoje ticho sa menilo na nezáujem a tvoj nezáujem ma bolel. Snažila som sa k tebe dostať, snažila som sa ti povedať aspoň niečo… Snažila.