Každá žena si počas svojho života prejde mnohými obdobiami, počas ktorých sa mení nielen jej pohľad na iných ľudí, ale aj na ňu samotnú. Nastanú chvíle, kedy na seba myslí ako na poslednú, kedy o sebe pochybuje a pripúšťa si slová iných k srdcu. Chce vyhovieť každému, naháňa sa za dokonalosťou, ktorú jej určuje niekto cudzí. A to až dovtedy, kým sa nezastaví a neuvedomí si svoju hodnotu…
Dievčatá sú veľmi výnimočné bytosti… Keď si samy myslia, že sa veľmi dobre poznajú, rýchlo sa vedia zneistiť určitou ich reakciou alebo zareagovaním na nejakú situáciu… A to dokonca až tak, že samy ostanú prekvapené, ako vlastne reagujú. Nikdy by to totiž o sebe nepovedali…
Zo začiatku bolo všetko pekné. Povedala by som, že až dokonalé. Prežívala som pocity šťastia a radosti. Vedela som, že vždy budeš pri mne stáť, nech sa bude diať čokoľvek. Užívali sme si spoločné chvíľky plné radostných okamihov. Mnoho zážitkov sme spolu zažili. Milovali sme naše životy, ktoré do seba bezchybne zapadali.
Neľutujem nič z toho, čo som urobila, ale ak by som mohla niečo zmeniť, nebála by som sa toho. Mnoho vecí by som urobila skôr, menej by som váhala, nachádzala by som v sebe menej trpezlivosti a prestala by som pasívne čakať, kým sa isté veci zlepšia.
Pretože ony sa nezlepšia…
Hovorí sa, že na pravú lásku sa oplatí čakať. A ja už viem, že je to pravda. Naučila som sa aj to, že neexistuje láska bez bolesti, lebo v každom vzťahu prídu skôr alebo neskôr problémy. Problémy a hádky, ktoré vzťah zničia alebo ho urobia ešte silnejším. Je len na nás, ako sa rozhodneme. A či má podľa nás zmysel za to bojovať.
Už to nie je také čerstvé. Keď začujem tvoje meno, nemám pocit, že ma ktosi oblial studenou vodou. Už je to… o slovách, ktoré ostali nedopovedané. O spomienkach na dotyky, ktoré tak hriali. Už sa len pýtam otázky, ktoré možno nevieš zodpovedať ani ty a ja už vôbec nie. Mysľou mi pri spomienke na teba prebehne iba jedno… Chýbaš mi ešte?
