Poznáte ten pocit, kedy je tlak vo vašej duši tak veľký, že sa neviete poriadne ani nadýchnuť? Kedy len nemo sedíte, hľadíte pred seba, po tvári vám stekajú slzy a vy nemáte silu si ich ani utrieť? To sú tie okamihy, na ktoré nikdy nezabudneme. Do smrti nám budú pripomínať, čím sme si prešli, a pocity, ktoré nám vtedy blúdili v bezbrannej duši, z nás urobia iného človeka.
„Trvá jeden deň, kým sa do niekoho zamiluješ, ale celý život, aby si na neho dokázala zabudnúť.“
Pamätáš, keď ste sa prvýkrát stretli a išli ste si sadnúť do tej útulnej kaviarničky, ktorá sa stala vaším obľúbeným miestom?
Stalo sa to aj jej… Ocitla sa v období, kedy nemala na výber, kedy jediné, čo musela urobiť, bolo zostať silnou. Musela zotrvať v tomto presvedčení tak dlho, ako sa len dalo, pretože si jednoducho nemohla dovoliť ten luxus v podobe zrútenia sa. Áno, nechať sa zlomiť a podľahnúť tlaku, to je luxus, ktorý si ona mohla len zbožne priať…
„Najťažšie je nechať ísť toho, na kom ti záležalo viac než na sebe samej.“
Nebola som na prvom mieste. Dnes už to viem… Nepoznám ženu, ktorá by nechcela pozornosť a lásku od svojho chlapa. Každá žena chce počuť, že je jeho vyvolenou a chce s ňou zostať do konca života.
Som typ človeka, ktorý málokedy ľutuje niečo, čo sa už stalo. Načo sa mám zaťažovať vecami, ktoré už patria do minulosti a aj tak ich nezmením? Nehovorím, že sa mi všetko podarí. Niekedy urobím obrovskú hovadinu… Ale radšej sa budem o pár rokov chytať za hlavu a smiať sa na tom, ako by som si mala roky klásť otázky:
Perfektná ilúzia, ktorú si si vytvoril. Cítila som sa s tebou úžasne, bol si dokonalý džentlmen, pozorný, až mi to bralo dych. Mala som pocit, že sme spriaznené duše, to mám ešte stále aj teraz s odstupom času, ale… Ale až neskôr som pochopila, čo si mi spravil.
