Viem, že život sa nekončí. Bude plynúť ďalej, hoci bez teba. Viem aj to, že raz ma srdce prestane bolieť, pretože nič netrvá večne a aj tá najsilnejšia bolesť sa raz pominie. A tiež viem, že jedného dňa do toho spadnem znova, napriek tomu, že teraz sa mi to javí ako niečo nepredstaviteľné. Ale ono to príde, neviem síce kedy a za akých okolností, ale raz tomu budem čeliť zas…
Pozerať sa na niečo, čo malo neustále rásť a namiesto toho sa to celé zosypalo, poriadne bolí. Je to bolesť, za ktorou sa skrýva tak mnoho… pocit, že sme nebojovali dosť. Pocit, že sme zlyhali. Strach z toho, čo bude ďalej, strach zo samoty, ktorá na nás v najbližších dňoch čaká. Ľútosť za tým, čo bolo. Beznádej, pretože sa práve cítime úplne bezmocní. A toto všetko sa v nás bije a my nevieme, ktorú bolesť vyliečiť skôr.
Bol to vzťah ako každý iný, hoci pre mňa bol dovtedy výnimočný. Nevravím, že občas neboli hádky, no lásky tam bolo viac. Bola v nás, v našich skutkoch a v našich pohľadoch. Aj keď sme boli mladí, začínali sme tušiť, že sme z nevinného randenia vhupli do niečoho vážnejšieho. Stalo sa to bez toho, aby sme si to uvedomili. A ešte predtým, kým sme to stihli zaklincovať niečím oficiálnym, si prišla ty…
Každý z nás sa občas zastaví a premýšľa o svojich priateľoch. Možno ich máš plný tucet, možno iba jedného. Myslím si, že v priateľstve platí, že menej je niekedy viac, že jeden skutočný priateľ je viac ako stovka falošných. Ani pojem „najlepší priateľ“ sa nedá presne definovať. Pre každého z nás je to iný človek.
Rozchod je šialená vec. Jeden deň máš ešte všetko. Istotu, niekoho po svojom boku. Budujete si spoločnú budúcnosť, máte spoločné sny a potom zrazu bum… a všetko je preč. Jediné, čo zostane, si ty, ale niekedy ti potrvá veľmi dlho, kým samu seba vôbec nájdeš. A niekedy to chce veľa času…
Všetci do tohto sveta vysielame signály, že hľadáme lásku. Naše srdcia po nej priam pištia, a keď ju nepociťujú, upadáme do zúfalstva. Len čo dosiahneme istý vek, ocitáme sa v bludnom kruhu, ktorý nemá konca, a všetko sa točí len okolo hľadania toho pravého. A vtedy, keď máme pocit, že sme ho už našli, postupujeme do druhého levelu, v ktorom mnohokrát všetko poriadne zbabreme…
