Bolesť, samota či ten trpký pocit pádu na zem… Keď nevieš, či kráčaš správnym smerom alebo či vôbec niekam smeruješ, tie otázky, ktoré si denne kladieš… Avšak na ne ale neexistujú správne odpovede. Toto sú asi najťažšie momenty v živote. No napriek tomu, ako moc to bolí, si stojím za názorom, že nás práve toto vedie tam, kde máme byť…
Vraví sa, že to, čo dáš, sa to vráti. Ale ak zamiluješ do niekoho, kto vie milovať iba seba, tak vtedy to neplatí. Vtedy hádžeš kamienky do poriadne hlbokej studne a počuješ len nepatrné žblnknutie. V tom horšom prípade to robíš tak dlho, že sa z toho pomaly, ale isto zblázniš. A raz… raz si uvedomíš, že to, čo robíš, je poriadny nezmysel.
Každá žena si počas svojho života prejde mnohými obdobiami, počas ktorých sa mení nielen jej pohľad na iných ľudí, ale aj na ňu samotnú. Nastanú chvíle, kedy na seba myslí ako na poslednú, kedy o sebe pochybuje a pripúšťa si slová iných k srdcu. Chce vyhovieť každému, naháňa sa za dokonalosťou, ktorú jej určuje niekto cudzí. A to až dovtedy, kým sa nezastaví a neuvedomí si svoju hodnotu…
Dievčatá sú veľmi výnimočné bytosti… Keď si samy myslia, že sa veľmi dobre poznajú, rýchlo sa vedia zneistiť určitou ich reakciou alebo zareagovaním na nejakú situáciu… A to dokonca až tak, že samy ostanú prekvapené, ako vlastne reagujú. Nikdy by to totiž o sebe nepovedali…
Zo začiatku bolo všetko pekné. Povedala by som, že až dokonalé. Prežívala som pocity šťastia a radosti. Vedela som, že vždy budeš pri mne stáť, nech sa bude diať čokoľvek. Užívali sme si spoločné chvíľky plné radostných okamihov. Mnoho zážitkov sme spolu zažili. Milovali sme naše životy, ktoré do seba bezchybne zapadali.
Neľutujem nič z toho, čo som urobila, ale ak by som mohla niečo zmeniť, nebála by som sa toho. Mnoho vecí by som urobila skôr, menej by som váhala, nachádzala by som v sebe menej trpezlivosti a prestala by som pasívne čakať, kým sa isté veci zlepšia.
Pretože ony sa nezlepšia…
