Hovorí sa, že na pravú lásku sa oplatí čakať. A ja už viem, že je to pravda. Naučila som sa aj to, že neexistuje láska bez bolesti, lebo v každom vzťahu prídu skôr alebo neskôr problémy. Problémy a hádky, ktoré vzťah zničia alebo ho urobia ešte silnejším. Je len na nás, ako sa rozhodneme. A či má podľa nás zmysel o to bojovať.
Už to nie je také čerstvé. Keď začujem tvoje meno, nemám pocit, že ma ktosi oblial studenou vodou. Už je to… o slovách, ktoré ostali nedopovedané. O spomienkach na dotyky, ktoré tak hriali. Už sa len pýtam otázky, ktoré možno nevieš zodpovedať ani ty a ja už vôbec nie. Mysľou mi pri spomienke na teba prebehne iba jedno… Chýbaš mi ešte?
Kto z nás neurobil vo svojom živote nejakú chybu… Niečo, čo ľutuje, alebo čo by zmenil. Urobil by to inak, za iných okolností, prípadne to neurobil vôbec. Myslím si, že taký človek, čo by niečo nechcel zmeniť či napraviť, neexistuje. Možno musíme občas stúpiť vedľa, aby sme znova našli ten správny smer. Možno sa len vďaka chybám máme utvrdiť v tom, o čom pochybujeme.
Asi na svete nie je človek, ktorý o sebe môže povedať, že nikomu nikdy neublížil. Pretože občas zraníme, aj keď nechceme, a príčin, prečo sa to stalo, je hneď mnoho…
Vyhasli city, ublížené bolo nevedome, nedokázali sme človeku dať to, čo on potrebuje. Vtedy fakt, že sme ublížili, bolí aj nás.
V to ráno som šla sama na kávu a ani doteraz neviem, prečo som to urobila. Nemám to vo zvyku, rána mám spojené s naťahovaním sa v posteli a nachádzaním motivácie, prečo vstať skôr ako desiatej. My ľudia pracujúci z domu si tento luxus vyspávania do doobedňajších hodín môžeme dovoliť bez výčitiek. No vtedy to bolo iné…
Asi nikto z nás nevstupuje do vzťahu s tým, že sa raz bude rozchádzať, no niekedy sa to stane.
Niekedy je to spoločné rozhodnutie, niekedy to proste neklape a niekedy sa len niekto z večera do rána rozhodne, že už nie je zamilovaný. Bez žiadnych predchádzajúcich konfliktov… jednoducho len tak.
