Ľudia radi rozprávajú aj to, čo nie je pravda. Hlavne keď sa im to hodí, keď tým môžu niečo dosiahnuť. Často vypustia z úst klamstvo len preto, aby niečo získali, a vôbec im neprekáža, že tým narobia veľa škody. Že niekto sa kvôli ich klamstvu bude cítiť zradený a nebude chápať, ako je možné, že iní ľudia klamú s toľkou ľahkosťou.
Spomínam si na časy, kedy som si myslela, že priatelia sú všetko… Všetko, čo potrebujem. Verila som, že každý problém sa dá zvládnuť, ak naň nie sme sami. A tak som sa aj správala… Snažila som sa, aby každý, s kým sme sa navzájom nazývali priateľmi, cítil, aký dôležitý pre mňa je. Vyhýbala som sa nedorozumeniam, predchádzala som konfliktom. Za každú cenu, nech sa deje čokoľvek, s nádejou, že občas nevysloviť svoj názor sa oplatí.
Ešte pred niekoľkými mesiacmi som zvykla hľadať všetko to, čo mi chýbalo, tam vonku. Dúfala som, že to nájdem, že to, po čom túžim, mi dá niekto iný, a dokázala som sa nesmierne hnevať, ak sa tak nestalo. Akoby to bola chyba, ktorej sa dopustil niekto druhý. Nerozumela som tomu, prečo ja to šťastie nedokážem nájsť a prečo mám pocit, že čím viac hľadám, tým viac strácam…
Asi všetci nevnímame lásku úplne rovnako. Asi si ju každý z nás predstavuje predsa len trochu odlišne… trochu inak… trochu tak podľa seba. A nech je rozdielna z každého možného smeru, nech je pre niekoho viac podstatná a pre niekoho menej. Nech milujeme vášnivo, opatrne, jemne… jedno sa nikdy nezmení – keď milujeme, milujeme so všetkým.
Bolo leto, jedna z tých typických teplých nocí, kedy kvôli horúčave človek nedokáže zaspať. Sedela som na balkóne a pozorovala tichú ulicu so zvláštnym pocitom na duši. Už dlhšie som vedela, že takto to nepôjde, ale nevedela som, čo mám robiť. Nechcela som sa ho vzdať, no zároveň mi čosi navrávalo, že ak to neurobím, zničí ma to. On ma zničí…
Ľudia, ktorí po sebe zanechajú spúšť… To sú presne tí, ktorých stretneme, dovolíme im vstúpiť do nášho života a neskôr si želáme, aby sme ich radšej nikdy nespoznali. Sú to presne tí, na ktorých spomienka bolí, ktorých meno nám vyvoláva srdcovú slabosť. Sú to ľudia, ktorým sme dovolili, aby nás zmenili, ktorí nám niečo vzali a už nám to nik nevráti. Tí, v ktorých sme stratili tak veľa a predovšetkým sme sa v nich stratili aj my sami.
