Naše okolie nás vie svojimi dotieravými otázkami občas priviesť do šialenstva. Niekedy je za tým iba číra zvedavosť, inokedy zasa majú druhí pocit, že s nami čosi nie je v poriadku, a tak chcú prísť na to, kde je pes zakopaný. Vôbec si pritom neuvedomujú, že niektoré otázky presahujú isté hranice a oni sa tak rýpu vo veciach, ktoré by ich absolútne nemali trápiť.
Ak si chcete vypočuť, kto vám čo obetoval, kto pre vás zdolával hory-doly, skúste mu po rokoch pritakávania pre zmenu oponovať. Prestaňte sa poddávať tomu, čo chce on, a seknite s dobrými nezištnými skutkami. Jednoducho si povedzte: „A dosť!“ A vtedy to príde… lavína výčitiek a spomienok, ktoré nemajú konca.
Už som počula toľko verzií o tom, čo sa stalo medzi nami, že aj ja sama začínam pochybovať, či je tá moja vlastne pravdivá. Toľko ľudí do bodky vie, čo sme prežili a neprežili, až ma to zaráža. No najviac ma mrzí to, že väčšina rečí sa začala šíriť kvôli tebe a tomu, že si sa rozhodol rozprávať. Zaujímalo by ma, čo presne by si povedal, keby sme sa opäť stretli len ty a ja…
O páde na absolútne dno sa veľa nehovorí. My ľudia totiž neradi priznávame svoje zlyhania. Na jednej strane kvôli tomu pílime uši svojim najbližším a očakávame ich ľútosť, no na strane druhej pred tými, ktorých sme si k sebe až tak blízko nepustili, zvykneme zahmlievať a predstierať, že je všetko oukej. No napriek tomu si myslím, že minimálne raz za život to prežije každý.
Občas v živote nastanú chvíle, kedy v nás už nie je čo zlomiť. Predchádza im obdobie, počas ktorého sme sa nechali sklamať hneď niekoľkokrát. Obdobie, kedy sa nám začínajú rúcať predstavy a my prichádzame na to, že realita sa poriadne líši od toho, ako sme si ju vysnívali. A práve vtedy sa to stane. Pozrieme sa na človeka, ktorý pre nás tak veľa znamenal, uvedomíme si, že už môže urobiť čokoľvek…
To, čo sa stalo, bola rana. Tvrdá a nečakaná. Nech sa snažím, ako len chcem a dokážem, spätne nevidím žiadne náznaky toho, že by sa niečo medzi nami kazilo. Bolo to také, aké to bolo stále, nijaké zhoršenie som nepozorovala a ani nepozorujem, ja som to dokonca vnímala ako ideálne. A kvôli tomu, že som sa na to nedokázala pripraviť, ma to zasiahlo ešte viac.
