Niekedy mám pocit, že sa nespoznávam. Nehovorím to, čo by som chcela povedať. Už neprejavujem city tak často ako kedysi. Dávam si pozor na to, koho si k sebe pustím. Som ticho práve vtedy, keď mám chuť kričať. Smejem sa, aby som tak zakryla svoje slzy. A keď plačem, schúlim sa do klbka a objímem samu seba. Už viac nehľadám náruč, do ktorej by som sa v takýchto chvíľach schovala.
Nikdy nie je príliš neskoro na nový začiatok. Nikdy nie je neskoro… vlastne na nič. Nie je neskoro… na to, aby sme sa na chvíľku zastavili v tomto zrýchlenom svete, v ktorom žijeme, aby sme sa nadýchli čerstvého vzduchu a začali od začiatku alebo aj od konca… Vyber si ty sama. Podľa toho, čo chceš, podľa toho, kde si a kde by si chcela byť, podľa toho, čo ťa robí SKUTOČNE šťastnou…
Najprv sa mi zrútil svet. Všetko sa zastavilo a môj mozog odmietal túto informáciu spracovať. Myslela som si, že je to koniec. Nielen koniec nás dvoch, ale aj môj koniec. Veď päť rokov nie je krátka doba. Hlavne, keď som žila s pocitom, že už tie roky vôbec nemusím počítať, pretože som verila, že je to navždy. A vtedy, keď človek uverí, že sa nemusí báť, že o niekoho príde, prestáva sledovať, ako čas plynie…
„Uvidíš, že príde lepší, ako som ja.“
Keď som tieto slová počula, objala som človeka, ktorý mi ich povedal, akoby ho moje objatie mohlo zastaviť. Pomyslela som si, že je to ďalšie klamstvo, ktorým sa ma snaží utešiť, a pripočítala som ho na zoznam klamstiev, ktoré som si už vypočula. Akoby niekto mohol byť lepší ako on?! Taký človek predsa neexistuje a už vôbec ho nestretnem. A napokon, ani nechcem.
Budeme spolu navždy… Túto legendárnu frázu som už počula od toľkých mužov, no ani jeden z nich si neuvedomoval význam tejto vety. Slovo navždy používajú bežne, pri akejkoľvek situácii. Ja ti ale teraz ukážem rozdiel medzi slovami NAVŽDY a NAVŽDY! Nebolo to tak dávno, čo som tieto slová počula. Ľahko vychádzajú z úst, ešte krajšie sa počúvajú.
Nie, neľutujem, že som odišla a začala odznovu sama… bez teba. Hoci to nebol ľahký krok, som naň hrdá. Iná možnosť jednoducho neexistovala, musela som sa rozhýbať ja, pretože ty by si to nikdy neurobil. Ľutujem len jednu jedinú vec. A to skutočnosť, že som to neurobila skôr. Že som čakala, trápila sa a dúfala, že sa to zlepší.
