Pamätám si našu konverzáciu, keď si mi hovoril, kto si, aký si, aký nie si. Zjavne si mi len „pekne spieval“, hovoril si slová, ktoré by zaujali dievča ako ja. Veď si o mne už viac-menej niečo vedel, avšak nie z môjho rozprávania, nejako si pozabudol, že to, ako ťa vidia druhí, nemusí hneď znamenať pravdu. Dôveruj, ale preveruj. Ty si veril. Myslel si si, ako veľmi ma poznáš, ako ma máš prečítanú. Žena vždy mužovi ukáže len tie strany, ktoré ona sama chce, aby si prečítal. Ty si tu so svojím veľkým egom rozprával o tom, ako ma poznáš, rozprával si vety, ako ma máš prečítanú, a ja som sa v duchu len pýtala, či je toto naozaj ten chlap, s ktorým som pred pár týždňami zdieľala posteľ.

Zistila som, ako si vystačím sama. Zistila som, že na lásku mi stačí samota a štipka úsmevu. Zistila som, že to nie je o ľuďoch, ale len o vás. Ak ľúbite bezpodmienečne seba a svet okolo, láska si vás nájde sama. Znie to ako klišé. Ak by mi toto niekto nedávno povedal, len by som sa zasmiala a krútila hlavou. Dnes je to moja realita. Dnes sa to snažím aplikovať do môjho skromného života plného lásky. 

2:43 ukazujú hodiny na stene a ja stále neviem zaspať. Tak len tak ležím na posteli, po tme, pri otvorenom okne, cez ktoré je vidieť jasné hviezdy na oblohe. V hlave mi behajú rôzne myšlienky, spomienky, výčitky, plány do budúcnosti. Mám strašnú chuť postaviť sa z postele, obliecť sa a vybehnúť von. Bežať, kým mi budú nohy vládať, a všetky tie myšlienky, ktoré ma prenasledujú, zmiznú.