Každá sme unikát… To, čo jednu mimoriadne poteší, s druhou neurobí absolútne nič. Zatiaľ čo sa jedna nad niečím rozľútostí, iná sa nad tým pousmeje. Niektoré z nás sa smejú tak, že majú na lícach jamky, niektoré zaleje červeň v tvári, keď sa nahnevajú, a časť z nás sa zasa prehrabuje vo vlasoch, keď sme nervózne.
Počuješ to ticho? Počuješ. Ale zrazu v tom tichu započuješ niečo… Je to tvoje srdce, ktoré bije. Vieš, že je teraz rozlámané na kúsky a máš pocit, že ti ho niekto ide vytrhnúť z hrude, ale ono je stále tam a bije pre teba! Keď si sa narodila, bilo pre teba, keď si bola v strese, tak bilo pre teba, aj keď si sa zamilovala, tak stále bilo pre teba…
Viem, že žijeme odlišné životy, možno odlišnými spôsobmi a máme diametrálne odlišné názory… predstavy… sny či túžby. Avšak nič z toho nemení to, že každému z nás sa občas vymknú veci spod kontroly, občas nevieme, ktorým smerom ísť… komu veriť… ako nabrať silu… každý z nás si prejde tým svojím peklom.
Sám za seba…
Boli časy, kedy som si na teba zakazovala myslieť. Každá spomienka, každá myšlienka na to, čo práve robíš a kde si, bolela… Veľmi a neúnosne. Myseľ som si zamestnávala všakovakými spôsobmi, len aby opäť nezablúdila k tebe. Nedokázala som si pripustiť, že nastal ten čas, kedy začíname fungovať odznova, každý zvlášť, jeden bez druhého. No deň za dňom to bolo lepšie a lepšie. A dnes som sa prichytila pri tom, ako sa pri pomyslení na teba usmievam.
Spomínam si na to, kým som bola. Moje vtedajšie ja je vzdialené momentálne asi tak ako krajina na opačnom konci sveta. Keby sa moje vtedajšie a terajšie ja stretli, zrejme by sa na seba len nechápavo pozerali. Ako sa môže jedna osoba tak zmeniť?
Keď stratíš samu seba a musíš sa znova nájsť, už nikdy nebudeš rovnaká…
Bolesť… Aj ja som bola kedysi taká… Bála som sa. Bála som sa, že sa sklamem, že ma opustia ľudia, ktorým budem dôverovať, že zostanem sama a podobne. A hlavne po prvom veľkom rozchode. Vtedy sa to naozaj začalo… Rešpekt pred tým, čo ľudia nasľubujú, ale nemusia dodržať. Strach z toho, že sa na niečo hrajú, len aby ma dostali tam, kam potrebujú… Nedôvera…
