Všetci do tohto sveta vysielame signály, že hľadáme lásku. Naše srdcia po nej priam pištia, a keď ju nepociťujú, upadáme do zúfalstva. Len čo dosiahneme istý vek, ocitáme sa v bludnom kruhu, ktorý nemá konca, a všetko sa točí len okolo hľadania toho pravého. A vtedy, keď máme pocit, že sme ho už našli, postupujeme do druhého levelu, v ktorom mnohokrát všetko poriadne zbabreme…
Viem, že si práve hovoríš, aká je komplikovaná a že sa v nej nevyznáš. Možno i pochybuješ o tom, či ona k tebe cíti to isté, a narastá v tvojom vnútri hnev, pretože čoraz častejšie myslíš na to, že by to z jej strany mohla byť iba hra. Doposiaľ si bol zvyknutý, že žena si od muža neustále vyžaduje prejavy lásky. V podobe skutkov, slov, spoločne strávených chvíľ…
Neviem, kde by som našla odpoveď na moju otázku. Asi žiadna webová stránka, žiadna kniha a ani žiaden lekár, ak by som sa ho to odvážila spýtať, by mi tú odpoveď nedal. Stratila som nádej, že na to prídem skôr, ako sa tak stane. Teda stále dúfam, že sa to raz stane. Dúfam, že ma spomienky na teba nebudú bolieť navždy.
Vieš, myslím, že v priebehu života sa naučíme nespočetné množstvo vecí. Jednou z nich je aj to, prečo a ako nedržať ľudí nasilu v našich životoch. Či už ide o vzťah, alebo kamarátstvo. Keď niekto chce ísť, musíme mu otvoriť dvere a zamávať na rozlúčku… Nečakať na: „dovidenia.“ Ľudia jednoducho prichádzajú a odchádzajú…
Čo je pre teba láska? Je to len nejaká forma trápenia? Alebo je to krásna žena v červených šatách, ktorá kráča vedľa teba? Nechal by si sa spútať láskou navždy? Alebo je láska pre teba len chvíľkový stav, únik z reality? Si ochotný spraviť pre lásku všetko? Oveľa viac, ako bude ona schopná spraviť pre teba, alebo len toľko, koľko ona?
Známe porekadlo dvakrát do tej istej rieky nevstúpiš… Lebo nechceš, alebo aj chceš vstúpiť, ale bojíš sa znova dať tú istú šancu niečomu, čo ťa prvýkrát položilo do smútku.
Tak ti poviem presne to, prečo by slovo nechceš malo ovplyvniť tvoje rozhodovanie, či skúsiť alebo to nechať odísť.
