Niekedy sa len tak zastavím a premýšľam nad tým, či žijem život, s ktorým spokojná. Na prvý pohľad by sa mohlo zdať, že áno. Nič mi nechýba, hoci stále snívam o niečom lepšom, a myslím si, že žijem tak, aby som nikomu neubližovala. Ale potom to príde… v duchu si poviem, že by som chcela viac… Viac snívať, viac riskovať, viac žiť naplno – tak akoby zajtrajšok neexistoval.
Možno aj ty práve sedíš a s nemým pohľadom hľadíš do prázdna. Si tak unavená, že si už prestala venovať pozornosť aj vlastným myšlienkam. Prestala si počítať hodiny, ktoré stráviš pozeraním sa na bielu stenu, a dni, kedy sa tento scenár opakuje, si už prestala rátať tiež. Túžiš len po tom, aby všetko utíchlo, aby sa všetko zastavilo a ty si viac nemusela fungovať vo svete, ktorý od teba stále niečo vyžaduje.
Mám pár slov, o ktoré by som sa rada podelila. S tebou, s tebou a aj s tebou… S každým, kto je ochotný čítať a zamyslieť sa nad významom nasledujúcich viet. Som úplne obyčajné dievča, ktoré si o sebe nemyslí, že zhltlo všetku múdrosť sveta, no tak trochu dúfa, že by jeho slová mohli niekomu pomôcť.
Keď som bola mladšia, veľmi som túžila po šťastí. Najprv som nevedela, v čom a kde ho presne nájdem, a potom, keď som to zistila, nemala som ani len poňatie, ako ho dosiahnuť a pevne uchopiť do svojich rúk. Všetko, čo by som pre to musela urobiť, si vyžadovalo risk. A ja som sa bála, že ak sa o to aspoň pokúsim, stratím aj to, čo už mám.
V živote sa nám dejú veci, ktoré nedokážeme predpovedať. Nevieme sa na ne pripraviť, nemáme možnosť vopred si premyslieť, ako sa s nimi vysporiadame. Je to jedna veľká lotéria a je len na nás, čo všetko do tejto hry vsadíme. Či sa odhodláme riskovať a hráme vabank, alebo budeme neustále myslieť na to, že je dobré, ak si ponecháme nejakú rezervu.
Prešlo už pár rokov, odkedy sa to dievča vo mne úplne stratilo. V ľuďoch, vo svojom strachu, vo svojich myšlienkach aj vo svete samotnom. Cítilo sa, akoby bolo na celej zemi úplne samo, hoci každý deň stretávalo desiatky ľudí. Medzičasom vyrástlo a stala sa z neho žena, ktorá tie roky predtým vníma ako zlomové. Vďaka nim je na seba hrdá, pretože to, čomu to dievča v nej muselo čeliť, nebolo ľahké.
