Všetci chceme byť jedineční… dlhodobo pracujeme na tom, aby sme boli tým, kým sme, také, aké túžime byť… Pracujeme na sebe, plníme si sny a neprestávame sa zlepšovať… až kým nestretneme niekoho, kvôli komu sa meníme. Zabúdame na svoje plány, zanedbávame svojich priateľov.
Jednoducho povedané – láska nás zmení. Skutočne však musíme kvôli druhej osobe zabúdať samy na seba?
Často som premýšľala, čím to je, že nás rozchody zasahujú vo väčších mierach ako čokoľvek iné, ako akákoľvek iná strata… a myslím si, že na rozchodoch je ťažké práve to, že neprichádzame len o niekoho. O nejakého človeka, s ktorým sme mali niečo spoločné, možno o človeka, ktorý nás do hĺbky poznal, a mali sme radi práve ten spôsob, akým sa k nám správal, ako sa o nás staral a ako nám rozumel…
Neviem, ako začať. Mieša sa vo mne toľko pocitov a ja už nejaký ten mesiac neviem, čo s nimi. Ako mám s nimi naložiť, ako sa s tým všetkým vysporiadať. Vieš, som po tom všetkom už veľmi unavená. Vyšťavená a prázdna. Prestávam vidieť to svetlo na konci tunela, o ktorom sa toľko hovorí… Vlastne to tam už nevidím celkom dlho.
Čoraz viac sa stretávam s ľuďmi, ktorí sú sklamaní. Sklamala ich láska, sklamal ich niekto alebo často sklamali i sami seba… Čakali od vzťahu niečo extra. Niečo, čo videli doposiaľ len vo filmoch. Chceli cítiť tie povestné motýliky v bruchu, a pritom zabudli na to, že pri pravej láske budú cítiť iba pokoj a istotu. Chceli cítiť tú istotu, o ktorej všetci básnia, ale pritom si vôbec neuvedomili, že najprv tou istotou musia byť oni sami…
Sú ľudia, ktorí z nášho života odídu a my sa s tým zmierime. Nahradí ich niekto iný, zabudneme na všetky tie drobnosti, ktoré dotvárajú osobnosť. Po čase si už ani nespomenieme, ako znel jeho smiech, či pri tom vždy zaklonil hlavu, a bude pre nás čoraz ťažšie vybaviť si v mysli jeho tvár do detailov. A potom sú tu ľudia, ktorých si pamätáme naveky…
Pamätám si to ako dnes, aj keď ubehol už rok. Bolo to v čase, keď som už mala za sebou ťažký rozchod, kedy som ostala sama s dcérkou a zvykala si na nové bývanie, ale aj na nový imidž a rastúce sebavedomie, ktoré mi ten pred tým pošliapal.
Myslela som si, že všetko už bude v poriadku. Že predsa po tých posledných trpkých rokoch už nemôže prísť niečo zlé…
