Milovať niekoho je krásny pocit… byť milovaný tým, koho milujeme, je ten najkrajší pocit na svete. To je niečo, čo mi bolo jasné hneď bez premýšľania. Avšak rozpoznať, keď niekto zneužíva to, že ho milujeme, mi jasné vôbec nebolo.
Možno som ani neverila, že je to možné…
Viem si predstaviť, ako si práve hovoríš, že som sa zmenila, ako sa potichu pohŕdavo usmievaš a myslíš si, že si svoje rozhodnutie premyslím. Dlhý čas to tak bolo. Stačilo mi jedno prepáč… Odpúšťala som, pribehla som, robila som všetko pre to, aby sme boli spolu, nech si už ty robil čokoľvek. A tu ide práve o to, čo robíš ty. Neviem, či si uvedomuješ, ako ma to zraňuje, ale myslím si, že teraz je to už jedno…
Život nám občas prinesie chvíle, z ktorých sa dlho nevieme spamätať. Sú to zväčša okamihy, kedy sme si uvedomili, že sme dlho žili v omyle. Kráčali sme si po svete s dobrým pocitom na duši a nazdávali sme sa, že je všetko tak, ako má byť, tak, ako chceme, aby to bolo. No stačilo len málo a zrazu sa naše domnienky zosypali…
Povedali sme si toho mnoho, na konci sme si to dokonca vykričali. Chceli sme zo seba dostať všetku bolesť, ktorú sme cítili, aj krivdy, ktoré nás ranili. Bol to súboj našej hrdosti, nič viac. Nezvládli sme to, prestali sme sa správať ako ľudia, ktorí už dovŕšili dospelosť. Máš pocit, že sme si povedali všetko? Pretože ja nie. To najdôležitejšie zostalo nevypovedané, no myslím, že je to zároveň tým, čo ti už nikdy nepoviem.
Opäť som sama… Nič nové, niečím podobným som si prešla počas svojho nie tak dlhého života už niekoľkokrát. Smútok striedajú svetlejšie chvíľky, kedy mám pocit, že som zasa slobodná a začínam sa tešiť na nové začiatky. Nezvyknem vešať hlavu, ak mi niečo nevyjde. Viem, že nič nie je stratené. Ale mám úplne iný zvyk…
Jednou z najťažších vecí, s ktorými sa my ľudia musíme vyrovnávať, je odchod osoby, ku ktorej niečo cítime. Až vtedy, keď sa s ňou z hocijakého dôvodu musíme rozlúčiť, prídeme na to, čo konkrétne pre nás znamenala. Občas odídu i tí, ktorých prosíme, aby zostali, niekedy nie je iná možnosť ako tá, že naopak musíme odísť my. Aby sme ochránili samých seba… A potom sú tu tí, ktorí sú s nami, nech sa deje čokoľvek, a práve na nich záleží…
