Nikto sa nenaučí o živote tak veľa, ako človek, ktorý miluje nesprávnu osobu. Ako ten, kto miluje niekoho, kto mu to neopláca. Ako ten, kto miluje niekoho, kto ho iba vodí za nos a je mu jedno, akú spúšť po sebe zanechá. Láska je vskutku zvláštna. Vie vzniknúť aj tam, kde by vôbec vzniknúť nemala. Dokáže našu dušu upokojiť, ale aj priviesť do šialenstva…
Šťastný koniec… Ten si želáme všetci. Život bez problémov, prekážok a nedorozumení, ktoré nám bodajú ostré šípy do srdca. Ale realita je niekedy úplne iná. Tie prekážky prídu a tvoja myseľ je zamestnaná otázkami, ktoré by si najradšej zahnala do kúta. Ty sama však vieš, že to nepomáha, že nemožno naveky zatvárať oči pred niečím, čo ťa neskôr tak či tak doženie a úplne zlomí.
Dlho som si to nechcela pripustiť. Hľadala som ospravedlnenia, snažila som sa pochopiť tvoje konanie. Mnohokrát som našla lepšiu výhovorku, akú by si si vymyslel ty sám, pretože ja som neobhajovala len teba, ale predovšetkým nás. Nás dvoch, teba i mňa. A to všetko len preto, lebo som verila, že sme si súdení a raz každá búrka prehrmí. V skutočnosti som len naťahovala čas a predlžovala tým moje trápenie.
Ona je príliš ženská.
Ona zase nemá city.
Ona je citlivka a hentá sa zdá, že pôjde aj proti celému svetu, ale výlučne sama.
Ona je veľmi samostatná a tá zase zlatokopka, lebo som jej musel zaplatiť lístok do kina…
Čím ďalej, tým viac mám pocit, že sa zo sveta, toho reálneho, v ktorom sa stretnú dvaja ľudia tvárou v tvár, vytrácajú skutočné rozhovory. Dialógy o tom, ako sa cítime, prečo sa tak cítime, čo v živote chceme a čo zasa nie. Nevravím, že sa rozprávame málo… Niekedy sa mi zdá, že tých slov poskladaných do nekonečných viet, je až príliš. No na druhej strane strácajú význam. Svoju podstatu, svoj účel…
Neviem, či poznáš ten pocit… Keď ráno vstaneš z postele a uvedomíš si, že ťa nič netrápi ani nebolí. Si jednoducho šťastná, len tak… pretože šťastnou môžeš byť. Si hrdá na to, že si mnoho vecí prekonala, a tvoju dušu napĺňa pokoj, dokonca sa i tešíš na nový deň. Si zvedavá, čo ti prinesie, lebo už viac nie si ustráchaná, opäť máš chuť objavovať svet.
