Mala som strach… bála som sa byť bez teba v tomto mrazivom svete plnom tvárí, ktoré ale nemajú skutočný výraz, ktorým chýba pohľad, ktorý nám niečo prezradí… Bola som plná hnevu, plná sĺz, ktorým som zakazovala vyjsť von… Občas som si nebola istá sama sebou, svojím rozhodovaním, svojimi myšlienkami a TO je niečo, s čím som sa odmietala zmieriť…
Si skutočne šťastná? Aj ja som túto otázku nedávno dostala. A popravde, nevedela som na ňu odpovedať. Nemôžem tvrdiť, že by som bola vyslovene nešťastná. Smutná, zrutená či zúfalá. To určite nie. Dokážem sa pre niečo nadchnúť, občas ma zaskočí chvíľa, ktorá ma úprimne dojme… Skôr som vďaka tejto otázke prišla na to, že vlastne neviem, čo si pod pojmom šťastie predstavujem…
Všetci rad do radu si prajeme byť nájdení, byť milovaní, byť niečím a pre niekoho výnimočným. Avšak toto už i sami zažívame – úprimnú lásku, stavanú nielen zo svetlých, ale aj z tých tmavých stránok. Pri každom pohľade do zrkadla vidíme odraz niekoho, o kom často pochybujeme. Na druhej strane tam ale vidíme osobu, ktorá aj napriek všetkému stále stojí tu.
Možno sa ti to zdá ako klamstvo, ale pravdepodobne viem, ako sa cítiš. A možno ti to vraví každý, ale ty nikomu neveríš. Všetky tie pocity, ktoré by si si najradšej vyškrtla z duše, dôverne poznám. Beznádej. Zúfalstvo. Zmätok. Smútok. Ľútosť. Hnev. Pocit, že sa nevieš pohnúť z miesta a stojíš tam, kde si, akosi pridlho, hoci by si sa najradšej rozbehla vpred a viac sa neobzrela…
Najťažšie je prinútiť sa urobiť krok, o ktorom vopred vieme, že nás zraní. Krok, ktorého sa bojíme, pretože sme si istí, že tým mnoho stratíme. Krok, ktorému predchádza neľahké rozhodnutie, ktoré nás straší… No aj o tom je život. O rozhodnutiach, ktoré bolia, ale musíme ich urobiť, pretože už ďalej nedokážeme existovať. Aj za cenu preplakaných nocí a dní plných neistoty.
Viem, že sa ti to teraz zdá ako obyčajná fráza, ktorou ťa upokojujú všetci, čo vidia tvoju strhanú tvár. Pravdepodobne si sa podobných viet napočúvala už dosť, dokonca si na ne chytila akúsi alergiu. Máš pocit, že ak to ešte raz niekto vysloví, vybuchneš a neudržíš sa.
Jednoducho je toho na teba príliš…
