Kedysi dávno bolo na tomto svete dievča, ktoré neverilo v nič pekné. Bolo príliš sklamané, doslova sa bálo čo i len vyjsť von, pretože prestávalo dúfať, že ho tam môže čakať niečo príjemné. Zanevrelo na ľudí, lebo si chcelo pred nimi chrániť svoju utrápenú dušu…
Milovalo, no nebolo milované. Chvíľu si to myslelo, ale potom vždy prišla rana. Práve od človeka, od ktorého by to čakalo najmenej.
Celý náš život je o rozhodnutiach. Či už si mladý, alebo starý, stále a vždy rozhoduješ o sebe a o svojej budúcnosti, o svojom živote a jeho každodenných banalitách. O tom, s kým si ráno vypiješ kávu, o tom, vedľa koho sa zajtra ráno zobudíš. O tom, či sa dnes prekonáš urobiť tú zmenu, po ktorej tak túžiš, alebo to radšej znova odložíš na potom…
O tom, či sa rozhodneme žiť život s láskou, či bez nej…
Baví ťa to? Baví ťa ubližovať mi? Myslíš si, že ublížiť sa dá len fyzicky? Nie, predstav si, to, čo robíš ty, mi možno ubližuje ešte viac. Myslíš si, že mi neubližuješ, veď si ma nikdy neudrel, nedal si mi facku. Mýliš sa. Ja tých faciek od teba dostávam niekoľko, bojím sa priznať, že v poslednej dobe čoraz častejšie. Áno, nie sú to facky, ktoré zasiahnu moju tvár. Sú to facky, ktoré ma zasiahnu omnoho hlbšie, a to v mojom vnútri.
Vybral si si. Nie mňa, ale ju. Aj napriek tomu, že sme tvorili pár takmer dva roky, si ma dokázal za jeden večer vymeniť. A ja to akceptujem. Ty sám si sa tak rozhodol. Vybral si si a ja som odišla. Už navždy z tvojho života. Pamätáš si na to, koľkokrát si mi napísal, že je koniec? Vždy, keď som si to prečítala, moje oči zaplnili slzy…
Nič nebolí viac než rana od človeka, ktorého máme radi… ktorého milujeme, ľúbime alebo nám na ňom záleží. Od niekoho, koho sme si pripustili bližšie k telu, zverili mu svoje tajomstvá a naivne sa domnievali, že bude súčasťou nášho života už naveky. Považovali sme ho za niekoho, kto jednoducho neodíde, s kým už navždy budeme zdieľať naše radosti i trápenia, kto sa z nášho sveta nikam nevyparí a večne bude stáť po našom boku. Veď prečo by to malo byť inak?
Chceme vedieť, na čom sme. Neustále hľadáme pravdu, pátrame po dôvodoch a analyzujeme správanie iných. Ak nám vzťah nevyjde podľa našich predstáv, chceme nájsť chybu v sebe a silou-mocou sa snažíme zmeniť sa. Dovolíme mu, aby si s nami robil to, čo chce, a stoj čo stoj mu dáme všetko. Až kým neprídeme na to, že ho to ťahá tam, kde to všetko dostať nemôže, a nás len prehliada…
