Verím v druhú na šancu a verím aj v to, že nie každý si ju zaslúži.
Ja som dala druhú šancu tebe, sebe a životu, ktorý som si s tebou niekedy dávno vysnívala… a bolo to najlepšie rozhodnutie aké, som mohla urobiť. Vieš, nikto nie je dokonalý. Každý jeden z nás sa učí na vlastných chybách a takto to, bohužiaľ, funguje aj vo vzťahoch. Niekedy ľudia potrebujú druhú šancu.
Odkedy som sa prvýkrát zamilovala do toho muža s modrými očami, viem, že nech pôjdem akokoľvek ďaleko a akokoľvek rýchlo, nikdy na tento pohľad úplne nezabudnem. Takisto ako na tú letnú krátku lásku, ktorá však neznamená pre mňa o nič menej. Nie je o nič viac zabudnuteľná. Avšak tak ako som sa zamilovala, tak som sa aj dokázala sklamať v mužoch, ktorým som možno verila viac, ako som mala…
Ani neviem, kedy sme do toho spadli, kedy prišiel ten deň, tá chvíľa, kedy som si to uvedomila. Viem len, že ma to nejaký ten čas poriadne bolí. To, že si viac ubližujeme, ako si prejavujeme náklonnosť.
Namiesto „milujem ťa,“ padajú výčitky. Kto čo urobil a kto čo neurobil. Z lásky sa stal súboj, ktorý nemá víťaza ani porazeného. Len dve zúčastnené osoby totálne vyčerpané od neustálych konfliktov.
Niekedy, raz za čas, si na teba spomeniem. Nie je to často. Občas vtedy, keď niekde začujem našu starú pieseň. Občas vtedy, keď si na spanie oblečiem tričko, ktoré si u mňa nechal. Nie je to dlhá spomienka… Je to chvíľa. Už pri nej necítim to, čo kedysi. V podstate necítim takmer nič…
Občas by som chcela vedieť, či si aj ty niekedy spomenieš na mňa. Len tak, bez dôvodu…
Naozaj veľmi dlho som túžila po tom, aby prišiel niekto nový. Aby som mohla úplne vytesniť spomienky na človeka, pri ktorom som síce pochopila, čo to znamená milovať, ale zároveň som musela pochopiť aj to, že ľudia prichádzajú a odchádzajú.
Áno, veľmi, naozaj veľmi som si každý deň priala, aby prišiel niekto nový. Človek, ktorý opäť zatrasie mojím svetom.
Neviem, či ste už niekedy siahli na to svoje. Na dno. Neviem, či viete, aký je to pocit. Áno, aj ja som si mnohokrát myslela, že už na dne som, no potom, keď som naň naozaj dopadla, nechránená a doslova rýchlosťou blesku, pochopila som, že to, čo sa vo mne odohrávalo predtým, bol len slabý odvar.
Najskôr som si myslela, že na dno nás dostanú ťažké veci, ktoré prežijeme.
Ale viete čo? Strašne som sa mýlila.
