Vždy bolí byť odmietnutý a odignorovaný. Stretnúť sa s tým, že nás niekto poblázni, zaujme, dá nám nádej… Urobí radosť, poskytne šťastie a zapáli v nás iskru vďaky a lásky. Práve v týchto momentoch sa naša láska začína a my do nej padáme hlbšie a hlbšie, až sa zaľúbime. Čo však potom, ak tá osoba neprijme naše city a zistíme, že sme boli odmietnutí či neprijatí? Keď ľúbime nadovšetko a sme ignorovaní? 

Je zločin chcieť milovať a byť milovaný? Azda hľadať lásku v dnešnom svete je veľmi trúfalé. Až priam zúfalé. Niekto má šťastie ju stretnúť na prvýkrát. Zaľúbi sa, zosobáši sa, má deti a takto pekne spolu s partnerom postupujú ďalej. Niekto si zasa prejde vzťahom, z ktorého sklamane odchádza, lebo v ňom nenašiel to, čo hľadal, a púšťa sa do ďalších vzťahov s cieľom nájsť tú pravú lásku. Niekto iný nemá na lásku šťastie vôbec, hľadá a nie je mu to dopriate. Kde je chyba?